vôbec nie, ale niektorí chlapci, boli dve v noci, a oni nevedeli zaspať." Hoci oficiálna rozlúčka v rámci olympijského tímu nebola, chlapci si spravili vlastnú. "Boli sme si ešte v Austrálii večer posedieť, v meste, v jednom podniku." Ešte stále škrípali hráči zubami, keď sa vracali domov, že sa nepostúpilo zo skupiny a tím nešiel na OH v najsilnejšom zložení (Inter, resp. reprezentačné áčko 'nepustili' Németha a Babniča a Slovan Meszároša a Sedláka)? "Už sa nenadávalo... Neskôr sa, myslím, bude naša účasť na OH aj tak hodnotiť ako veľký úspech, veď sme tam boli ako jedno zo štyroch najlepších európskych mužstiev. Ale už keď sme tam boli, je v človeku také sklamanie, že sme tam mohli dosiahnuť i viac a že sme tam neboli kompletní... Keby sme sa o to aspoň pokúsili v plnej sile, videli by sme, či na to naozaj máme, alebo nie... Mali sme sa o to pokúsiť v najsilnejšej zostave!"
Čo vraví Karol na naše výsledky (Brazília 1:3, Japonsko 1:2, JAR 2:1)? "Každý spravil, čo mohol, viac v našich silách asi nebolo... Nikto nečakal, že nad Brazíliou vyhráme, dokonca verejnosť ani nečakala, že postúpime na olympiádu, asi každý čakal, že všetky zápasy prehráme, ale my už sme boli voči tomu odolní." Kľúčová bola prehra s Japoncami. "Japonci tam mali vynikajúci tím, ôsmi hráči hrávajú za áčko. Mali sme dať prvý gól, ale inkasovali sme a potom sme otvorili obranu..." Karol vládal, fyzicky bol na tom v pohode, ale psychicky bol úplne vyčerpaný po prehre s Japonskom. "Mysleli sme si, že sme už skončili, cítili sme, že je koniec, že sme skončili jednu krásnu cestu..." V poslednom zápase s JAR už nenastúpil, lebo bol vykartovaný. Kisel si pamätá na jeden moment zo stretnutia s kanárikmi. "Ronaldinho robil jednu parádnu fintu, zdvojili sme ho a ja som mu zobral loptu. Potom som si to ešte pozeral na videu, tá finta bola špičková, ale boli sme naňho dvaja (úsmev)."
Na olympiáde síce Karol bol, ani na ceremoniáli, ani v Sydney, ani v olympijskej dedine však nie - nemrzí? "Jasné, že mrzí. Boli sme však v Sydney, keď sme sa vracali, mali sme voľno asi 8 hodín, tak sme to všetko aspoň tak narýchlo prešprinotvali - olympijskú dedinu, videl som to športové centrum, bol som sa pozrieť na tenis, bol som na druhej strane Sydney na plážovom volejbale, mám z toho obrovské zážitky, Sydney je nádherné, skvelá organizácia, super atmosféra, zlatí ľudia... Ale ani ostatné futbalové mužstvá tam neboli. Škoda, že nám nevybavili, aby sme tam mohli ostať aspoň ešte na nejaké dva dni, už keď sme skončili, vraj sa nedalo vybaviť ubytovanie. Vyfotil som tam za ten čas asi 120 fotiek!" Kisel videl naživo zápas Kafeľnikova na centrálnom kurte. Býval, ako stále počas toho dvaapol roka 21-ky, s Prešovčanom (o ktorého má záujem Dortmund) Peťom Hlinkom, po meste behali oni dvaja s Kamilom Čontofalským, Radom Kráľom i Andrejom Porázikom. V TV pozeral Karol najviac plávanie, keďže Austrálčania to dávali v kuse, lebo je to ich šport číslo 1. "Videl som, ako Moravcová získala striebro aj Martikánovo druhú jazdu." Vo výťahu v hoteli sa dokonca zviezol s legendárnym kamerunským levom Rogerom Millom, hviezdou MS'90 v Taliansku, ktorý pôsobil pri kamerunskom olympijskom tíme. Po stretnutí s Brazíliou si Karol vymenil dres s Alexom, od Japoncov má dres od náhradníka ("Vtedy oni pýtali dresy od nás, lebo my sme boli nešťastní...") a od Juhoafričanov od ďalšej hviezdy Fortuna. "Ani on nehral, aj on mal dve žlté karty, tak ako sme tam obidvaja stáli, dohodli sme sa, že si ich po zápase vymeníme." Medzitým, čo bol Kisel preč, Bohemka v lige dvakrát remizovala a raz vyhrala. Priateľke volal z Austrálie každý druhý deň...
... "Som presvedčený o tom, že keby sme v Austrálii mali to mužstvo, čo na ME, dosiahli by sme veľké veci - postúpili by sme zo skupiny a možno by sme mali aj medailu! Teraz už je jedno zamýšľať sa, čo by bolo ak... Som strašne sklamaný, že som tam bol len raz, nevyšlo to a druhá možnosť už asi nebude... Bola to obrovská šanca, krásny sen, a už je to preč... Keby sme tam boli všetci a spravilo by sa všetko pre úspech, bolelo by to menej... Keď tam postavia najlepší tím Taliani, Španieli, Japonci, a Slovensko, ktoré ešte nikdy nič nedosiahlo, nie, tak neviem... Ale aj to, že sme tam boli, je veľký úspech! Nebolo tam Francúzsko, Anglicko a my áno! Ale chcel som ešte viac, lebo bola šanca..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
