nadľudské úsilie. Detskej lekárke z neštátneho zdravotného strediska v Kecerovciach MUDr. Eugénii Miškovicovej sa to však podľa jej slov sčasti podarilo. V roku 1995 sa rozhodla pre prácu v spomínanej obci. K výkonu svojej profesie dostala priestory, v ktorých kedysi sídlili kancelárie JRD. Vymenila nábytok, vymaľovala steny, naučila sa rómčinu a začala s mravenčou každodennou prácou. Starosti však mala hneď od začiatku.
"Keď sme sem po prvýkrát so sestričkou prišli, boli deti na vedomostnej úrovni veľmi nízko. Rodičia ich do ambulancie vodili špinavé, častokrát si zabudli kartu poistenca, prípadne mali na jedno meno aj štyri preukazy. Takéto móresy som ale trpieť odmietla a zakaždým, keď prišli špinaví, prípadne sa nevedeli slušne správať, poslala som ich domov. Povedala som im, že spolu musíme komunikovať a navzájom dobre vychádzať. Len tak sme mohli nadviazať serióznu spoluprácu, ktorá obnáša rôzne druhy preventívnych prehliadok, či očkovaní. Kričali, hrešili, upozornila som ich, že ja sa s nimi slušne rozprávam, a neprajem si takýto prístup," hovorí lekárka, ktorá sa dala doslova na samaritánsku činnosť. Sestrička Zuzana Tóthová jej slová do bodky potvrdila, hoci priznala, že si s Rómami svoje užijú. Zároveň porovnala prácu v Kecerovciach s jej predchádzajúcim pôsobiskom vo Veľkej Ide.
"Bolo tam niekedy na zaplakanie. V Ide, kde sú dva rómske tábory, som pôsobila tri roky. Nedá sa jednoducho opísať, čo sme tam zažili. V jednu zimu som išla na návštevu do osady. Prišla som tam ráno okolo deviatej, oni vtedy stávali. Okná a svetlo, samozrejme, nefungovali. Dobehla za mnou rómska žena s hrncom v ruke. Celú noc chodili do toho hrnca jej deti na záchod, ona to ráno vyliala na sneh a išla do toho variť obed. Rozum sa mi išiel zastaviť. No stalo sa i to, že som išla robiť výtery tehotnej matke, keď sa dvere zatvorili, doktorka nevidela nič, keď ich naopak otvorila, zbehol sa do nich celý tábor," spomína Zuzana a dodáva, že v Kecerovciach je to pokojnejšie aj s fetovaním.
"Tu takéto problémy nemáme. Vo Veľkej Ide veľa ľudí fetuje, každý druhý sa oddáva tejto záľube. Robia tak už od skorého veku, vždy keď im dôjdu peniaze a nemajú čo jesť. Zrejme chcú, aby sa nejakým spôsobom zasýtili a prespali hlad. Veď obchod so zmiešaným tovarom bol vykradnutý každú chvíľu," dodáva Zuzana.
Korunu všetkému dodáva prípad, ktorý sa odohral v oblasti Krompách. Lekárka so sestričkou smerovali do osady, no zďaleka počuli, ako niekto tlieska. Keď vošli do chatrče, odkiaľ vychádzal zvuk, zmeraveli. Pokiaľ rodičia na posteli súložili, ich deti rytmicky pri každom pohybe tlieskali!
Doktorka Miškovicová však naučila rómskych obyvateľov civilizovaným spôsobom, čo znamená, že sa po vstupe do ambulancie vedia pozdraviť, poďakovať i poprosiť. Nemala to ľahké, veď počet rómskych detí v oblasti, kde pôsobí, každoročne stúpa. Naopak, klesá počet narodených bielych detí. V prepočte na 1580 detí evidujú iba 270 bielych šarvancov. Populácia počas roka stúpne o približne 100 novorodencov, až na jedno-dve deti výlučne rómskej národnosti.
"Dlhoročnou námahou sme dosiahli stav, kedy môžeme povedať, že sa tunajší Rómovia dokázali prispôsobiť. Spočiatku sme tu mávali doslova bordel, občas zasahovala polícia. Rómovia nás len pomaly spoznávali, dlho považovali za mladé dievčatá a odvrávali. Po viacerých dôrazných upozornenia sa však dokázali aj ospravedlniť. Za päť rokov praxe sa zmenili. Samozrejme, že sa nájdu rôzne prípady, ale prácu s týmito ľuďmi som si obľúbila. Už by som odtiaľ neodišla, hoci práca s rómskou menšinou vyžaduje veľa trpezlivosti," vysvetľuje E. Miškovicová.
Mnohé rómske matky odmietajú absolvovať odborné "screeningové" vyšetrenia - čiže preventívne prehliadky nôh, či obličiek malých detí. Dieťa má dva roky a matka s ním ešte u lekára nebola.
"Všetko mám zdokumentované v zdravotnej karte, v prípade nejakého ochorenia, prípadne iných problémov mám doklad, ktorý si dávam aj podpísať," poznamenala lekárka.
V poslednom čase často sa vyskytujúce prípady tehotenstva maloletých dievčat nie sú ani v Kecerovciach výnimkou. Aj v súčasnosti evidujú prípad, kedy je v pokročilom štádiu gravidity 15 a polročná dievčina. Iná porodila niekedy v máji, dieťa sa ale narodilo veľmi slabé o váhe 1500 gramov. Po pár dňoch v pôrodnici zomrelo. Oproti minulým rokom však tento trend ustal. Keďže v tejto súvislosti navštevovala kriminálna polícia obec takmer so železnou pravidelnosťou, mnohé matky poučili, že na maloleté dievčatá musia dávať väčší pozor. Možno za tým väzí aj posunutá hranica povinnej školskej dochádzky. Dievčatá tak nemôžu zaevidovať na úrade práce a nedostávajú peniaze.
"V ostatnom čase neviem, čím to je, sa u dospelých mamičiek, ktoré čakajú štvrté, respektíve piate dieťa, rodia bábätká s nízkou pôrodnou váhou, len okolo 1300-1500 gramov. Človek to vypiple, snaží sa, ale stáva sa, že zomierajú. Orgány ešte nemajú schopné pracovať na 100 percent. Takéto ženy majú slabšie maternice, pretože už viackrát rodili," zamýšľa sa MUDr. Miškovicová.
Svojím prístupom k špecificky zmýšľajúcim ľuďom, zdá sa, dosiahla obrat v ich myslení. Neraz chválila dieťatko, že je krásne, no nezabudla dodať, že ho mamka tak špinavo obliekla. Mladé ženy si začali uvedomovať pojem čistoty vo väčšej miere a dnes majú dokonca vyhradené veci, ktoré dieťaťu oblečú, keď prídu do poradne.
"Kto nie je prispôsobivý, toho neprevychováte, ale trištvrtina sa usmerniť určite dá. Keby bol kladený na výchovu väčší dôraz, vyzeralo by to ináč. Problém je v tom, že ich v jednom dome žije veľa, niekoľko rodín. Mladšie rodiny sa snažia postaviť si svoje domy (väčšinou načierno - pozn. red.), izolovať sa, aby sa ich deti mali lepšie," dodala lekárka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
