začiatkom septembra otvorilo Múzeum Vojtecha Löfflera. Výstava slovenského a švajčiarskeho výtvarníka je rozdelená do dvoch častí, výstavných priestorov na Alžbetinej ulici a Rotundy na Zbrojničnej ulici.
Alex Hanimann (1955) pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Zürichu. V inštalácii sa zamýšľa nad nezmyselnosťou sloganov, kde jediným poslaním je ovládať myslenie masy. A nejde len o totalitný výmysel, lež pravdepodobný pôvod môžme nájť v ázijských krajinách. Na pracoviskách japonských robotníkov sa vtieravé, mozgovymývavé nápisy vynímali na náležito viditeľnom mieste. Hanimann polemizuje so silou slov, ako istou formou násilia bez zbraní. Na stenách Múzea a Rotundy inštaloval niekoľko vlastných heslovitých výtvorov. Nedá mi nespomenúť si na podobný počin Milana Knižáka, ktorý v osmedesiatych rokoch inštaloval na okne Galérie výtvarnej únie, sídliacej v tom čase na mieste Investičnej rozvojovej banky, nápis: Zab se a leť. Zhodou náhod mal okolo prechádzať stranícky funkcionár Ján Pirč. Musel byť v tichosti odstránený.
Ivan Csudai (1959, docent VŠVU v Bratislave sa prezentuje úplne odlišnou formou. Veľkorozmernými plátnami, na prvý pohľad s banálnymi výjavmi: plyšovým medvedíkom, zátiším izby, vecami lásakavými a dôvernými. Až pri pozornejšom pohľade si uvedomíte ich znepokojivú výpoveď. Spod útulných, sentimentálnych obrázkov, cítiť všadeprítomné symboly smrti. Spoza plyšového teddyho sa prázdnymi očnými otvormi na nás škerí smrť. " Ivan Csuday uchopil tému ako nežné, láskavé morbititky. So zubatou sa len ľahučko pohráva a možno práve to dráždi a znepokojuje. Pozrite sa pozorne. Nepremenil počítač, alebo autor sám, našich obľúbených hrdinov na mutantov? Pointa, ktorú skrývajú môže rovnako šokovať, rozosmiať, rozplakať, alebo aj pohladkať," tvrdí o jeho diele kurátorka Katarína Bajcurová. Záleží, ako sa na veci Ivana Csudaia pozriete. Výstava v Múzeu Vojtecha Löfflera je otvorená do 22. októbra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
