jeho 3,5-ročná známosť s bývalou moderátorkou STV Gabrielou Haršányovou.
"Stále som tvrdil, že som za slušnú komunikáciu. Zo strany dotyčnej slečny však napriek tomu boli rôzne takzvané exkluzívne rozhovory pre viaceré médiá vrátane vášho denníka. Vyvrcholením bola práve kniha Rezešova milenka, v ktorej som sa dočítal o sebe rôzne nepravdy, polopravdy a lži."
Keďže podľa jeho slov tam boli popísané také veci, ktoré medzi slušných a kultúrnych ľudí nepatria a navyše sa tam vyskytli rôzne protirečenia, rozhodol sa k uvedenej záležitosti vyjadriť. Výsledkom toho je exkluzívny rozhovor, ktorý poskytol Korzáru ako jedinému slovenskému denníku.
Váš syn tvrdí, že vzťah s Garielou Haršányovou bola vaša životná chyba. Čo vy na to?
- Každý si sám píše určitým spôsobom svoj životopis. V rámci toho sú rôzne kapitoly. Bohužiaľ, ja som v tej svojej tzv. kapitole s uvedenou slečnou sa dostal len tak, že sa narodila určitá známosť, ktorá až do konca zostala len známosťou. Podľa mňa to bolo obyčajná známosť, hoci niektorí ľudia majú na to opačný názor. Bol to môj jediný a najväčší životný omyl, za čo sa určitým spôsobom aj hanbím pred svojou rodinou.
Mohli by ste nám prezradiť, ako došlo k vášmu zoznámeniu s Gabrielou Haršányovou?
- Je o mne verejne známe, že som veľký košický lokálpatriot. Pred niekoľkými rokmi ma vyhľadala módna producentka, pani Daniela Lapšanská. Vytipovala si uvedenú slečnu ako moderátorku módneho klubu na STV. Oslovila ma preto, že ako lokálpatriot by som mohol vo VSŽ presadiť, aby sponzorovali túto reláciu, ktorej moderátorka mala byť Košičanka. Myšlienka sa mi celkom pozdávala, a tak som jej pomohol s realizáciou. Všetko bolo zmluvne uzatvorené a moderovať to mala práve slečna Haršányová. Potom sa však vyskytli prblémy so sponzoringom, čo sa pretriasalo aj v novinách, preto som vycúval zo všetkých aktivít, ako aj známosti s ňou. Začala sa mi vyhrážať a psychicky vydierať. Mala na to viacero spôsobov. Najprv sa mi vyhrážala samovraždou, do ktorej som ju vraj dohnal. Zhrozil som sa nad tým, že niečo také môže jedna žena vyriecť. Snažil som sa jej vysvetliť, že problémy treba riešiť iným spôsobom.
Čo ste mysleli pod pojmom iný spôsob?
- Prisľúbil som, že jej pomôžem stabilizovať jej ekonomické a spoločenské pomery. Viac-menej jej išlo o peniaze. V tých časoch nemala ani trvalé pracovné miesto v STV a bývala v podnájme. Nikdy som ju tam síce nenavštívil, ale viacerí ľudia, ako aj ona sama, mi potvrdili, že tam mala len tri matrace, na ktorých spala a sedela. Okrem toho mala jeden záchodík a vedro, ktorým splachovala. To bolo všetko, čo mala doma. Vďaka mne sa dostala k slušnému bytu. V STV som "stratil" určité slovo s vtedajším vedením, aby jej ponúkli trvalý pracovný pomer, s čím bol samozrejme spojený aj lepší plat. Stabilizoval som aj jej spoločenské postavenie. V tej dobe som skutočne vnímal jej správanie, ako keby som bol jej staršín bratom až otcom.
Pod stabilizáciou máte na mysli aj bývanie vo vile, z ktorej ste ju podľa jej slov vyhodili?
- Bývanie vo vile nebolo, ona bývala v byte na Mudroňovej. Vila bola firemná, kde niekoľkokrát pobudla.
Bývali ste tam s ňou?
- Niekedy som tam s ňou strávil istý čas.
Bývala v nej?
- Nebývala tam stále, mala na starosti určitý servis vo vile, a preto mala od nej aj kľúče. Na bežné výdavky dostávala určitú čiastku. Fakticky sa o vilu starala.
Ako sa dá nazvať to, čo za tých 3,5 roka medzi vami dvoma panovalo?
- Bola to normálna známosť, o ktorej sa dá povedať, že sa v nej občas vyskytli aj veci, ktoré sú bežné medzi mužom a ženou. Je veľká lož, že sme spolu žili. Trvalý vzťah medzi nami nikdy nebol, pretože som s ňou nikdy nebol týždne, ani mesiace, ako to ona tvrdí.
Často sa vyskytovali veci, ktoré "sú bežné medzi mužom a ženou"?
- Nerobil som si čiarky... Raz za čas.
Čo je to raz za čas? Bolo to častejšie ako raz za mesiac?
- Niekedy áno, niekedy nie.
Teda to bola len tzv. "posteľná" známosť?
- Áno, bola. Musím povedať, že v posteli bola chladná profesionálka.
Hovorili ste, že nikdy predtým ste nemali žiadny mimomanželský vzťah. Čo zapríčinilo, že ste "podľahli" práve slečne Haršányovej?
- Vzťahu s ňou som nikdy nepodľahol. Uznávam, bola to nejaká známosť, ktorá trvala až príliš dlho a pritom sa vyskytli určité posteľné scény. Raz za čas mi to vyhovovalo, a to bolo všetko.
Neboli to aj nejaké víkendy alebo dlhšie obdobia, keď ste boli spolu?
- Ako príklad uvediem, keď som prišiel do Bratislavy, na chvíľku sme sa streli a potom som odišiel preč.
Podľa jej slov ste po vašich hádkach boli k nej neskutočne štedrý a doslova ste jej dávali "na uzmierenie" obrovské finančné sumy, ktoré rádovo dosahovali desaťtisíce korún...
- Opäť je to pre mňa veľké prekvapenie, pretože také niečo nikdy neexistovalo. Neviem si predstaviť muža, ktorý by v návale zlosti zasypal ženu určitými peniazmi.
Ale niečo ste jej predsa len dali.
- Áno, občas sa vyskytli aj darčeky. Kupovala si ich síce sama, no dával som jej na to peniaze. Nebolo to spôsobom typu "daj mi stotisíc šilingov a mala ich". Raz ma požiadala, aby som jej prispel na oblečenie, potom na jazykový kurz, ďalej na rekonštrukciu jej bytu, potom na nábytok pre jej mamu mohol by som vymenovávať aj ďalej.
V knihe Rezešova milenka sa spomína, že znenazdajky začala do roboty chodiť na Audi A4, zatiaľ čo predtým každý deň chodila autobusom č. 39. Odkiaľ na to zobrala?
- Spočítajte si, aký bol jej mesačný moderátorsky plat... A sami uvidíte, že z toho sa Audi asi kúpiť nedá.
Kto jej dal naňho peniaze?
- Auto je v jej vlastníctve. Kúpila si ho sama a dá sa povedať, že za moje peniaze.
Slečna Haršányová však tvrdí, že spomínané auto musí doteraz splácať.
- Nie je to pravda. Opakujem, auto kúpila za moje peniaze. Možno, že spláca niečo iné, no auto to určite nie je.
Viete, koľko stálo?
- Určite vyše milióna.
Sám tvrdíte, že váš vzťah vlastne nikdy nebol skutočným vzťahom. Prečo však potom ona nadobudla presne opačný pocit? Hovorila aj o tom, že ste jej sľubovali manželstvo a niektorým ľuďom ste ju predstavovali ako svoju nastávajúcu.
- Tak to vôbec nie je pravda, nech mi ukáže tých ľudí.
Ona tvrdí, že ich môže ukázať a čuduje sa, že sa im teraz môžete pozerať do očí.
- Môžem sa komukoľvek pozrieť do očí. Na oslavách mojej 50-ky som pred vyše 500 ľuďmi prehlásil, že som nikdy nedal návrh na rozvod, a že to nikdy ani neprichádza v mojom prípade do úvahy. Ona tvrdí, že som ju veľmi miloval. Ak by sme aj pripustili túto hypotézu, tak sa pýtam, prečo teraz nie som s ňou? - Keby som veľmi chcel, tak sa rozvediem s manželkou už po roku trvania známosti s Haršányovou. No odpoveď bola jednoduchá, pretože som nechcel. Pozrite sa, mám odvahu na realizáciu mnohých veľkých projektov v ekonomickej sfére. Myslíte si, že na jeden rozvod by som nenašiel dostatočnú guráž?
V spomínanej knihe sa tvrdí, že aj vašu španielsku rezidenciu v Alicante ste jej ukázali skôr ako manželke.
- Do Alicante som ju nikdy nezobral. Moja manželka bola prvý raz na našej spoločnej vile v roku 1996 a vtedy som G. Haršányovú ani nepoznal.
Ako reagovala vaša manželka na vzťah so slečnou Haršányovou?
- Manželka Eva patrí k osobám, ktoré v tomto prípade najviac trpeli. Nadšená z toho teda určite nebola, to priznávam. Viem o tom, že moja manželka sa pozerá na rodinu ako na niečo nedotknuteľné. Povedala mi len to, že ak je to pravda, mám sa vážne nad sebou zamyslieť...
Bola to teda z vašej strany láska alebo nie?
- Už som povedal, že išlo LEN o známosť. Boli sme v kontakte tri a pol roka a za ten čas ma terorizovala a otravovala mi život. Viem to dokázať a mám na to viaceré dokumenty. Napríklad mám u seba schované výpisy SMS správ, v ktorých sa mi vyhrážala a vyhráža sa dodnes. Vtedy sme sa radili spoločne s jej známymi a kolegami lekármi o jej liečení psychiatrického rázu. Ona najprv aj súhlasila, potom to odmietla.
Ale v knihe sa spomína, že ste sa k nej rád túlili...
- Takýchto blbostí bolo v knihe mnoho.
Nemohol v nej vzniknúť dojem, že predsa len z vašej strany mohlo ísť aj o niečo viac ako len chvíľkové potešenie?
- Keby som mal s ňou vážny úmysel, ináč by som konal. Držím sa osvedčenej pravdy z minulosti, ktorá hovorí, že jedna pekná žena nesmie mať zlú minulosť, aby mohla mať dobrú budúcnosť. Najdôležitejšie na žene je vždy povesť a povaha.
Považovali ste Gabiku za tú múdru a peknú ženu?
- Nikdy.
Nehovorí z vás momentálne len nejaký pocit krivdy alebo hnev?
- Vyzerám tak?
Ale s odporom ste ku nej nechodili?
- Zasa sa dostávame do postele...
Poďme teraz ku konkrétnym obvineniam zo strany G. Haršányovej na vašu adresu. Nikdy ste sa jej nevyhrážali?
- Nie, sú to hlúposti.
Nehovorili ste jej teda, že sa jej môže stať, že popláva dolu Dunajom?
- Nie.
Ani, že si má dávať pozor, kam bude večer chodiť, lebo ulice sú nebezpečné?
- To sú voloviny. Nie ja som sa jej vyhrážal, to ona napadla mňa a pokúsila sa ma pichnúť.
Môžete byť konkrétny?
- Bolo to niekedy začiatkom roka. Telefonovala mi do hotela Ana Grand, a opäť vystrájala, že či myslím vážne, že sa s ňou tam nestretneme. Potom okolo polnoci som ležal na hoteli a volala mi manželka, či som v poriadku, že má taký čudný pocit a ako sa neskôr ukázalo, právom. Upokojoval som ju, nič sa nedeje, všetko je v poriadku. A ona že ide volať Ďusovi, lebo dačo sa jej nezdá, tak som ju upokojoval, že som s ním pred chvíľou telefonoval. Potom som si ľahol, čítal som SME, keď som začul lomoz. Nevenoval som mu pozornosť, myslel som, že na poschodí niečo buchlo. Za chvíľku opäť lomoz, pomaly som zložil SME a nado mnou obrovská gorila, veď ona je vysoká, s veľkým nožom nad hlavou, z ktorého sa vykľul dvojzubec. Práve sa rozohnala, bodla, ja som sa stihol len bleskovo prevrátiť, takže ma zasiahla do ruky, vybehol som na chodbu ku ochrankárovi, ako som zabuchol dvere, sa odlomila kľučka. U ochrankára som sa obliekol a potom ju spacifikovali. Jej sa podarilo na recepcii oklamať recepčnú, že je ohlásená, že ju čakám a dali jej druhé kľúče. No uvážte. Čo to je za osobu, ktorá sadne do auta, zoberie si z kuchyne dvojzubec a ženie sa s ním až do Viedne? A ten amok ju neprejde ani za hodinu?
Je to ten incident, ktorý sa pretriasal v médiách?
- Áno, písala o ňom Z. Sujová v Momente.
Prečo ste ho neohlásili?
- Ohlásil som ho niekoľkým kamarátom.
Kde boli tí kamaráti?
- Vo Viedni, aj v Bratislave a v Košiciach.
Prečo nie polícii, alebo hotelovej ochranke?
- Nepovažoval som to za potrebné.
Prečo ste známosť neukončil už skôr?
- Našej známosti som vždy nechával voľný priebeh. Z jej strany boli aj pokusy o samovraždu. Viem, že volala rôznym známym, že si podreže žily, zobrala pilulky a pustila si plyn.
Bola to vážne pravda?
- Áno, v niektorých prípadoch bola. Napríklad viem, že na rukách bolo vidieť, že sa chcela podrezať. Neviem, či to boli len fingované rezy, ale stopy po tom určite sú. Pamätám si raz, že moja ochranka ju musela kriesiť a potom ona hodinu bila každého hlava-nehlava. Potom si však samozrejme nič nepamätala.
Keby neboli tie fingované pokusy o samovraždu a vyhrážanie sa, kedy by sa to celé skončilo?
- Som presvedčený, že ešte ani by sa nezačal a už by sa zároveň skončil. Bola to vtedy veľká chyba, že som neskončil už skôr. Vtedy som mal povedať, že už nikdy viac o nej nechcem ani len počuť. Mal som byť tvrdší, no uznávam, že svojím spôsobom som ju ľutoval. Aj teraz na ňu pozerám s tým, že je to poľutovaniahodná žena.
Vžite sa však do jej situácie. Veď ona k vám mohla cítiť viac...
- Nezdá sa mi to. S odstupom času som dostal určité informácie. Na ich základe som vedel, že podobné cirkusy robila aj svojim predchádzajúcim milencom. Na začiatku som si myslel, že nikdy nič také nezažijem. Veď moja manželka na mňa nikdy nedvihla ruku a v podstate na mňa ani len nezvýšila hlas. Sám som bol presvedčený, že spolužitie muža a ženy takto normálne funguje. A počas známosti s ňou som zistil, že je možný aj presný opak.
Dala vám Gabika niekedy aj facku?
- Áno, boli také pokusy. Dvihla ruku, ale ja som jej ju vždy chytil, aby to neurobila. Je to totiž jedna divoška a keď sa nazlostila, doslova všetko naokolo lietalo. Vedeli by vám o tom povedať aj chlapci z môjho servisného tímu, ich mlátila jedna radosť. Keď som sa to dozvedel, že je to pravda, tak som si povedal, Ježišmária, bol som ako blázon...
No ale vraveli ste, že zo začiatku to nebolo až také zlé. V knihe sa píše, že zlom vo vašom vzťahu nastal po parlamentných voľbách v roku 1998, keď HZDS prehralo voľby, vy ste boli z toho nervózny, a to ovplyvnilo aj vaše správanie k nej.
- Vôbec to s tým nemá nič spoločné. Už pred voľbami fakticky neexistovala naša známosť. Práve voľby boli príčinou toho, že sa určitá agónia len predĺžila. Nechcel som mať škandály kvôli voľbám, bolo by to veľmi nepríjemné, keby spáchala samovraždu a v liste na rozlúčku by napísala, že to bolo kvôli mne. A keďže som bol vtedy šéfom volebného tímu, v duchu som si povedal, ďakujem, toto nie. Bál som sa, aby to nezneužila a preto som tomu nechal voľný priebeh.
Hovoríte, že už dlhší čas vládla vo vašej známosti agónia, avšak začiatkom roka 2000 ste sa dohodli, že spolu splodíte dieťatko. Teda, ako to bolo?
- Vysvetlím to. Všetci, ktorí už mali nejakú ženu, vedia, že keď si s ňou večer ľahnú a dôjde k tomu, k čomu má dôjsť medzi mužom a ženou, tak na druhý deň určite neoslavujú splodenie dieťaťa. Ja som už päťkrát zažil pôrod u mojich rodinných príslušníkov. A nikdy sme neoslavovali ani týždeň ani dva po splodení dieťaťa, ale až po jeho narodení. Sú v tom ďalšie klamstvá. V novinách sa niekoľkokrát uverejnilo, že dotyčná slečna čaká dieťa. Najprv to bolo koncom augusta, potom 5. septembra, 25. septembra, v polovici októbra, koncom októbra, takže preto si myslím, že ona má zmätok v hlave. Môžem však potvrdiť, že v tom čase mala telesný kontakt alebo známosť s viacerými ľuďmi. Na otcovstvo je teda viac kandidátov.
???
- Nevylučujem, žeby som otcom jej dieťaťa nakoniec ani nemusel byť. Som ochotný podstúpiť aj test otcovstva. No ak sa skutočne potvrdí, že dieťa je moje, zachovám sa ako správny chlap.
Teda sa o dieťa postaráte?
- Opakujem, zachovám sa ako správny chlap...
Ale G. Haršányová tvrdí, že ste sa teraz nezachovali ako správny chlap.
- Som o tom presvedčený, že jej 83. priateľ v poradí sa určite zachová inak, ako ho ona vykresľuje. Takáto komunikácia je nedôstojná, veľmi sa za to hanbím a preto aj keď viem, že sa to nedá ospravedlniť, ospravedlňujem sa všetkým, rodine, známim aj celej verejnosti za ten nedôstojný dialóg. Už tých intríg bolo veľa. Chcem to definitívne ukončiť. A preto som prehovoril tak, ako som prehovoril.
Na Slovensku ste sa stali symbolom miliardára. Ako to vnímate?
- Terajšia opozícia a koalícia si na základe určitého amerického vzoru vybrala svoje určité symboly. Pod heslom, že stokrát opakovaná lož sa raz stane pravdou. Vo svojej volebnej kampani začala narábať s určitými symbolmi, napríklad v privatizácii som sa tým symbolom stal ja. Jedným z dôvodov bolo aj to, že terajší predseda vlády a môj predchodca Mikuláš Dzurinda z určitých osobných dôvodov si sadol na mňa a mňa si vytypoval za svojho najväčšieho protivníka. A tým pádom to média začali dosť účelovo preberať. Nakoniec si to osvojili aj viacerí ľudia, ktorí pomaly nevedia, čo tá privatizácia vlastne znamená. Tí dostali konkrétnu otázku a odpovedali: no a čo, veď aj Rezeš privatizoval.
Považujete sa za miliardára?
- Nie, pretože ním nie som. Škoda...
Hovorilo sa, že váš majetok dosahuje 15 miliárd korún.
- Vysvetlím to. Základné imanie VSŽ bolo za našej éry okolo 15 - 16 miliárd korún. Vtedy si pán premiér vymyslel, že som majiteľom VSŽ a vlastním 16 miliárd. Oni si mysleli, že kto je vlastníkom VSŽ, tak zoberie VSŽ do vrecka, kde bude mať 16 miliárd korún. A to je choré. Nemyslíte?
Viete odhadnúť svoj majetok?
- Keď zoberieme nehnuteľnosti, ktoré vlastním...nedá sa to presne číselne vyjadriť.
Kde všade vlastníte nehnuteľnosti?
- V Košiciach mám v radovej výstavbe rodinný dom, ktorý som vlastnil už v roku 1982. Prebehla tam určitá rekonštrukcia, dostaval sa tam zadný trakt. Povedzte mi, koľko krajších a drahších víl je v Košiciach ako je tá moja?
Koľko stála rekonštrukcia?
- Dve milióny dvesto tisíc korún. Tam sú len tri múry a dozadu sa niečo dostavilo. To všetko ostalo ako pôvodne bolo, len omietka je nová.
Čo má váš dom, čo nemajú iné domy?
- Je to možno len bazén a sauna.
Ale napríklad aj váš syn a dcéra majú svoje vlastné domy.
- Moji rodičia svokrovci, ktorí bývali na dedine, si na staré kolená kúpili v radovej výstavbe dom na Bratislavskej ulici. Ten sme potom vymenili s bývalým hokejistom Slaninom. Jemu sme dali obidva domy, pretože sme chceli byť spolu. A takto sa Ďuso dostal k domu. Nám to tiež vyhovovalo, pretože sme boli pri sebe.
Ale aj dom vášho syna bol rekonštruovaný.
- Hm, len sa vymenila strecha a urobila nová omietka. Okrem toho, z jednej garáže sme urobili dve. Všetko ostatné ostalo tak, ako bolo.
Vlastníte v Košiciach ešte niektoré nehnuteľnosti, napr. dom na Kováčskej 63?
- To je firemný. Patrí spoločnosti Mayor a. s.
Je to vaša firma?
- V podstate áno, sme tam spoluvlastníci.
Máte viac takých firiem?
- Nie, je to jediná firma kde sme spoluvlastníci.
Váš súčasný príjem pochádza z tej firmy?
- Dá sa povedať, že aj áno.
Aké zamerania má vaša firma?
- Obchodujeme prevažne s nehnuteľnosťami, no vyvíjame aj iné aktivity. Hlavnou činnosťou je však prenajímanie nehnuteľností, ktoré vlastníme.
Boli ste ziskový za uplynulý rok?
- Myslím, že áno.
Je to akciová spoločnosť?
- Áno.
Aké je vaše percentuálne zastúpenie vo firme?
- Spolu s jedným spoločníkom máme majoritu.
Prezradíte jeho meno?
- Nie.
Vlastní vaša firma nehnuteľnosti iba v Košiciach?
- Niektoré sú priamo v meste, niektoré sú na okolí.
Na koľko by ste zhruba odhadli ich hodnotu? Koľko ich je?
- Počet 4 až 5, podľa mňa ich hodnota je okolo 10 miliónov.
Trhová hodnota nehnuteľností v centre je určite väčšia.
- Trhová hodnota je jedno, znalecké posudky druhé. Nehovorme o trhovej hodnote, dôležité sú znalecké posudky. Ale pripúšťam, že sú v tom dosť veľké rozdiely. Viete, teraz majú na trhu hodnotu 10, zajtra môžu mať 150 a pozajtra znovu 10 miliónov.
Máte aj nejaké iné nehnuteľnosti na Slovensku?
- Tak už len ten nešťastný dom v Banskej Štiavnici a k tomu ešte vilu v Bratislave na Kramároch. Pretože, keď som prišiel ako minister do Bratislavy, tak som býval postupne na dvoch internátoch. Potom som kúpil jeden byt, o ktorom sa dosť písalo. A napokon som si zaobstaral vilu na Kramároch.
Koľko stála tá vila?
- Približne dva a pol milióna. Nebola ešte dostavaná, vo vnútri bolo treba ešte mnoho vecí dokončiť. Tie sme už urobili my. Okrem toho máme už len jeden dom v Španielsku.
O ňom sa hovorilo, že mohol stáť aj sto miliónov pesiet (približne 25 miliónov korún).
- To je prehnané. My sme to kúpili v dezolátnom stave a dosť sme to upravovali. Ešte dodnes je na tom dome čo robiť. Stále to dorábame.
Koľko stojí prevádzka takej vily? Kde na nich beriete peniaze? Pochádzajú z aktivít vašej firmy alebo z úrokov, ktoré máte v bankách?
- Áno, aj z aktivít firmy aj z úspor, ktoré máme.
A tie úspory odhadujete na akú sumu?
- No, k tomu sa nebudem vyjadrovať, ale určite nie sú také, ako sa o nich píše.
Mohli by ste aspoň rádovo priblížiť?
- Zoberte si koľko som zarábal predtým, než som bol minister, počas tohto obdobia, i po ňom. Fakticky tie zárobky boli veľmi dobré, pretože aj firme sa dobre darilo. Vtedy sme fakt veľmi dobre zarábali... Ale čo sa týka ministrovania, tak to bolo omnoho slabšie. Keď som do funkcie nastúpil, mal som plat 26 400 hrubého. Keď som odchádzal, bolo to okolo 33 tisíc. Vo VSŽ boli vtedy dobré platy.
Čo sú to podľa vás dobré platy?
- Niekoľko stotisíc korún. A k tomu sa prirátali bonusy, tantiemy a dividendy a tak. Prakticky to teda boli milióny.
Milióny alebo desiatky miliónov?
- Podľa toho, aký bol rok...
Keď sme pritom, ministerka financií spomína, že ste si zle vypočítali daň z príjmu v roku 1996 a 1997. Čo vy na to?
- Pani Schmögnerová nech si rozpráva, čo chce. Ja som nikým ešte nebol vyzvaný, že som zle vyplnil daňové priznanie. Pozrite sa, od roku 1998 je súčasná vládna garnitúra pri moci. Odvtedy o mne vyhlasujú rôzne bájky, ktoré nevedeli vydokladovať ani vyargumentovať. Ich bájky sú jedna vec a realita druhá. Považovali ma za skoro najväčšieho podvodníka na Slovensku, keď už nie v Európe. A pamätám si, ako Dzurinda tvrdil, že za 24 hodín po nástupe k moci ma dá zatvoriť. Už prešlo od vtedy mnoho týždňov, no nič konkrétneho na mňa stále nenašli. A ani nenájdu, keďže nie je čo.
Pripusťme však, že predsa len by ste museli zaplatiť štátu niekoľko miliónov. Urobili by ste to?
- Nie, okamžite by som sa odvolal. Veď to predsa nie je možné, že by sme mali zle vyplnené daňové priznanie.
Dôverujete teda vašim daňovým poradcom?
- Dôverujem predovšetkým sebe. Daňové priznania sme si robili spolu v rodine a potom sme ich konzultovali s odborníkmi. Pretože je to potrebné, keď po vás tak odborne idú.
Aký je zhruba váš mesačný rodinný rozpočet? Ani tento pobyt v hoteli nie je lacný.
- Za noc v hoteli Ana Grand platíme 2490 šilingov.
V médiách sa však písalo o tom, že za ubytovanie platíte mnohonásobne vyššie sumy v šilingoch.
- Je to hlúposť. Máme to riadne vydokladované. Navyše s týmto hotelom máme veľmi dobrú spoluprácu. Okrem ubytovania tu máme rôzne obchodné rokovania a naši obchodní partneri takisto využívajú jeho služby. Vednie hotela nám za to poskytuje veľmi dobré podmienky, aj zľavy.
Aký je váš mesačný rozpočet?
- Vážne neviem, ale na štandardný život stačí. Nezjem desať raňajok, ani obedov.
Čo ste si teraz naposledy kúpili?
- Naposledy som kúpil vnukovi Mickey Mousa. Viete, strašne radi sa hráme s Mickey Mousom. Nielen vnuk, ale aj ja. Malý ho má rád.
Pozeráte ho niekedy aj v televízii?
- Nie, nemám tú možnosť.
Ste bohatý, úspešný muž. Čo ste si naposledy dopriali?
- Chodím rád nakupovať najmä do potravín, v Španielsku sú kvalitne vybavené potravinárske obchody.
Kúpili ste teraz auto?
- Nie.
Akým autom chodíte?
- Mercedes, M triedy.
A ten nádherný Mercedes CL 600 s dvanásťvalcovým motorom, čo máte pred hotelom s košickom ešpezetkou?
- To je firemné. Priznám sa, dnes som ho videl prvýkrát, keď mi ho syn ukázal.
Ten musel stáť okolo šesť miliónov.
- Treba sa pozrieť na to, koľko stoja takéto autá. V takejto triede sa robia len 500-ky a 600-ky. 6 miliónov to však určite nestojí. Vážne neviem, koľko je to presne, musel by som sa pozrieť do papierov. Je to medzi 5 až 6 miliónov, ale skôr 5. Viem, že sú lacnejšie ako tie staršie typy.
Neuvažujete o kúpe nejakého iného auta?
- Teraz už nie. Pri tých cenách benzínu (smiech). Ale rád by som mal nejaké bezpečné auto, pretože nerád lietam. Už som "nakazil" tým aj rodinu, pretože už týždeň predtým než majú letieť, ako aj týždeň po tom, počúvajú svoje.
Kto platí ľudí z vášho štábu?
- Všetci musia na seba zarobiť.
To môžu tí, čo obchodujú s nehnuteľnosťami, ale napríklad takí šoféri ťažko.
- Ja som v dozornej rade firmy a prináleží mi aj šofér.
Kde spia vaši šoféri, keď vy ste vo Viedni?
- Chodia každý deň do Bratislavy, aby sme ušetrili.
Platíte v obchodoch kreditnou kartou?
- Nie, väčšinou peniazmi.
Koľko ich teraz máte pri sebe? (Alexander Rezeš sa pozrel do peňaženky a vyhlásil)
- Je tu jedna kreditná karta, 10 tisíc šilingov a 100 anglických libier.
Koľko kreditných kariet máte?
- Len túto jednu z Tatrabanky, kde mám osobný účet.
Aký je stav tohto účtu?
- Neviem presne, 400 až 600 tisíc.
Šilingov?
- Nie, slovenských korún.
No, prezraďte, čo ste si naposledy kúpili na seba.
- Keď som bol naposledy v Alicante v potravinách, tak som si kúpil Pumu súpravu, krátke trenírky a tričko, taktiež veľmi dobré šľapky.
A máte aj niečo na to, keby ste si chceli zahrať futbal?
- Jasné, že mám. Úplne tradičný úbor.
Stalo sa vám niekedy, že ste v obchode zvažovali, či si máte niečo kúpiť, lebo to veľa stálo? Čo to bolo?
- Áno, hodinky, ktoré mám teraz na ruke. Stáli asi 800 alebo 1000 mariek. Značka hodiniek bola Cartier.
Potrpíte si na luxusné veci?
- Nie, pretože mám rád všetky pekné veci. Nezáleží na tom, či sú značkové.
Boli ste niekedy na košickom Blšáku?
- Samozrejme. Bolo to však dávno, keď syn Ďuso bol ešte mladý, predával tam staré veci. Ďuso predtým hral futbal a keď sme išli na tréning, tak sme sa stavili aj na Blšáku.
Ale teraz už zrejme na Blšák nechodíte.
- Priznám sa, že ani neviem, či ešte existuje. Ale v Španielsku naň chodím každú sobotu. Tam chodím veľmi rád. Najviac sa mi tam páči, že na ich trhu musíte vždy "handlovať". Tých predavačov nebaví, keď niečo napríklad stojí 100 pesiet a vy to hneď vyplatíte.
Akú najlepšiu zľavu sa vám doteraz podarilo zjednať, ak nerátame akcie VSŽ?
- (smiech) Predavači vás presviedčajú, aby ste nekúpili kilo čerešní alebo balíček jahôd, ale aby ste si vybrali tri kilá, a tak vám dajú zľavu. Keď napríklad balíček čerešní stojí 100 pesiet, tak za štyri kilogramy zaplatíte len 300.
Potom máte z toho dobrý pocit, že ste usporili?
- Ani nie. Oni to berú s humorom a my tiež.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
