toho bolo dosť...", hovorí Katarína Špirková (na obr.). Už pred odchodom na augustové MS vo voltiži v nemeckom Mannheime nám pretekárka Slávie UVL Košice potvrdila, že chce v tomto roku definitívne skončiť so svojou bohatou, 15 - ročnou kariérou. V tomto týždni, po majstrovstvách Slovenska v Národnom žrebčíne Topolčiankach, ktoré uzatvárali tohtoročnú sezónu, sa jej rozhodnutie zmenilo na realitu. Rozlúčka asi nemohla byť krajšia, v Topolčiankach bola Katarína Špirková prvá! "Bol to pre mňa veľmi veľký úspech, nemohla som totiž na MS v Mannheime ukázať všetkým na čo mám, ako viem cvičiť... Vlastne na M SR som to ukázala. Som rada, že som potvrdila tituly z roku 1993 a 1997. Bolo to pre mňa veľmi krásne, obstáť na 1. mieste bolo pre mňa pri skončení s aktívnou činnosťou naozaj super. Ideálne, lepšie to už predsa nemohlo byť!" K Mannheimu: košickí voltižéri sú už viac ako symbolicky spätí s koníkom "Kaťom", teda 16 - ročným Catalinom, ktorý už s nimi po voltižérskych súťažiach vyklusáva skoro desať rokov. V tomto roku však mal dve nehody, najprv sa zranil počas návratu z rakúskeho Stadl - Paura, cestu do Mannheimu prežíval opäť nepokojne a obnovil si zranenie na tej istej nohe ako po Rakúsku. Na Kaťov hendikep tak doplatili pretekári, trebárs Katarína Špirková sa nedostala do finálovej pätnástky. Aj keď... Hnevať sa na Catalina? "Je to moja láska," hovorí Katarína Špirková. V Topolčiankach už súťažila opäť na Catalinovi (ten po MS dostal "voľno", zdravotnícku opateru, takže sa dal do poriadku) opäť, ako počas celého roka s hudobnými motívmi Zorra a skladby od Freddie Mercuryho resp. Queenu.

Košická voltiž teda "stráca" 3 - násobnú slovenskú majsterku, dvojnásobnú vicemajsterku, raz bronzovú, navyše na MS 1997 v maďarskom Kaposvári získala Špirková 10. miesto, na ME 1999 v Nitre 5. miesto, na Svetových jazdeckých hrách (uskutočňujú sa raz za štyri roky) v roku 1998 v Ríme 7. miesto. Stráca je v úvodzovkách úmyselne, v Slávii UVL bude medzi voltižérmi asi K. Špirková pôsobiť ďalej. "S Marošom (Mariánom Pavľakom, trénerom a správcom areálu v Slávii UVL) sme sa dohodli, že budeme po Topolčiankach rozprávať a uvidím, čo sa ponúkne. Či trénovať deti, či ´jazdiť´ koňa... Uvidíme. Voltiže by som sa celkom nechcela vzdať, strašne ma to baví. Bol by škodou zahodiť tých pätnásť rokov skúseností a nedať ich druhým..." Keby si teda Katarína Špirková sama mohla zaželať respektíve vybrať? "Vybrala by som si malé deti, s ktorými by som mohla pracovať. A vo voľných dňoch, keď by som netrénovala, by som chcela jazdiť na Kaťovi. Či mi to však Maroš dovolí, neviem," uzatvára K. Špirková. Nuž, hádam Marián Pavľak nebude proti...