viedlo k tomu, aby si ho kúpila a spravila si sladké raňajky. Vyšla z obchodu, odviazala svojho najlepšieho priateľa - malého ryšavého psíka, ktorý daroval všetkú svoju oddanosť práve jej. Bola zamyslená, aj keď nemala žiadnu pevnú myšlienku, nad ktorou by rozmýšľala. Je to jednoducho dievča so stále zamysleným srdcom a zamyslenou, niekedy až zahmlene zastrenou dušou. Popohnala Tyra, pretože svieži ranný vzduch a hlavne sladká voňa šíriaca sa jarným povetrím ju podnietili k rýchlemu kroku smerom domov. Nič naokolo nevnímala, pretože kvôli svojmu mysleniu nič nevidela a hlavne nechcela vidieť. Kráčala rýchlo a ani nereagovala na prostredie okolo. Len mechanicky konala tak, aby čo najskôr bola doma. Odniesla psíka jeho pani, tučnej susede, ktorá vždy na ňu cerila škaredé zuby, skvejúce sa na jej ružovej bacuľatej tvári a vyšla po kamenných schodoch, ktoré viedli k ich bytu. Bývala tam so svojou matkou, otcom a dvoma mladšími bratmi. V rozľahlom byte bolo ešte ticho. Bola sobota a o ôsmej ráno panoval ešte duch pokoja. Spravila si teplé kakao a nesmierne pôžitkársky raňajkovala. Jej rozíjmavá povaha mala zelenú. Zrazu nad jej mysľou panovala pre ňu pevná myšlienka. Na čo tak tuho myslela? Bol to abstraktný poryv mysle o jej tajných snoch. Snoch o úniku, o nesmelých túžbach, ktoré ju ničili. Vtedy sa dostávala do melancholickej, veľmi precítenej nálady. Oddávala sa tomu s radosťou, pretože celý svoj život naozaj naplno prežíva vo svojom vnútri. Obyčajná podstata introvertného človeka, ktorému je najlepšie "u seba". Možno ju k tomu niečo dohnalo, možno je to samé v nej, ale je raz taká a myslí si, že aj takou ostane, pretože to sama chce. Zrazu ňou myklo a rýchlo sa snaží vyplávať na povrch medzi reálny svet, aby mohla začať vnímať. Jej malí bratia sa zobudili a chytro k nej pribehli. Niečo mleli, ale bolo to pre ňu nezrozumiteľné. Aby im mohla rozumieť, musela byť nad svojou temnou hladinou. Dve komiksové postavičky vo veľkých pyžamách tam stáli pred ňou a rozprávali a rozprávali. Ona ich však stále nevnímala. Nebola ešte dosť vysoko na to, aby bola schopná nielen počúvať, ale aj skutočne počuť. Odbehli s uspokojením, že svojej veľkej sestre oznámili niečo pre nich tak veľmi dôležité, ale iba ona vedela, že sa mýlia. Ich sestra, ktorá je síce pre nich veľká, je pre seba iba drobným, malým a hlavne nevýrazným bodom. Zamyslené klbko jej pohrúžených myšlienok. Niektorých možno nepodstatných, ale pre ňu tak výrazných a dôležitých. Rozplývanie sa nad jemnou chuťou sladkého francúzskeho pečiva, lahodnosť teplého kakaa... Momentálna činnosť, ktorú vykonávala. Je to dokonalý rozbor, dokonalé pochopenie. Dôležité bolo všetko, čo sa odohrávalo v jej mysli, ktorá sa stávala peknou rozprávkou s nádherným koncom, ktorý bol stále taký, ako chcela ona, ako sa je to páčilo a po čom túžila. Túžba bol jediný aspekt, ktorý ju vedel pomaly požierať a vychutnávať tak, ako si ona vychutnávala tie myšlienky, ktoré vyhovovali jej skutočne splneným túžbam. Takýchto myšlienok bolo naozaj veľa, ale boli to iba myšlienky podstatou obsahu malé. Hlavný objekt jej neskonalej túžby bolo jediné... Odchod, únik, cesta preč... Vypila posledný dúšok už vychladnutého kakaa s neroztopeným cukrom na spodku pohára, oprášila si z pleteného svetra omrvinky a vstala od stola.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Marianna Mazáková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.