holandská strana, bolo včerajšie otvorenie Mliečneho centra Slovensko (MCS) v Čaklove v okrese Vranov nad Topľou. Vzhľadom na súčasný stav nášho poľnohospodárstva aj v tomto jeho odvetví poľnohospodári vkladajú do MCS značné nádeje. "Myslím si, že zriadenie Mliečneho centra Slovensko má svoje opodstatnenie hlavne pre Východoslovenskú nížinu, lebo tá potenciálom má na oveľa viac čo sa týka úžitkovosti dojníc, ako dosahuje teraz. Podniky na tejto nížine sú predurčené už prírodnými podmienkami, aby dosahovali lepšie výsledky a efektívnejšiu výrobu mlieka, pretože niektoré podniky prešovského regiónu, ktoré hospodária v oveľa horších prírodných podmienkach, sú na tom lepšie. Napríklad v poľnohospodárskom družstve Jarovnice doja cez päť tisíc litrov mlieka ročne na dojnicu," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč a dodal: "Verím, že Mliečne centrum rozšíri svoju pôsobnosť aj na náš región. Dúfam, že aj naši producenti mlieka sa dostanú do centra jeho pozornosti, aby si mohli zlepšiť technológiu a genofond."

V mliekarenskom odvetví poľnohospodári prešovského regiónu majú čo zlepšovať. Veď počty hovädzieho dobytka majú stále klesajúcu tendenciu a v súčasnosti dosahujú okolo 6,5 tisíc kráv, čo je odhadom zhruba 30 percent z bývalých stavov. "Ešte sme sa nedotkli dna, ale začína tu nová špecializácia, ktorou je chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Tam vidíme budúcnosť hlavne v tých horších prírodných podmienkach napríklad na Lipansku, kde by sme vedeli biomasu porastov lepšie využiť práve týmto chovom," vyjadril svoju mienku M. Košč.

Ak lepšie poľnohospodárske podniky prešovského regiónu zvyšujú a zefektívňujú produkciu mlieka, je veľa aj takých poľnohospodárskych subjektov, ktoré prestávajú produkovať mlieko. Situácia je taká, že tohoto roku poľnohospodárom prešovského regiónu sa nedarí plniť ani kvótu zhruba 20 miliónov litrov mlieka, ktorú na výrobu mlieka dostali od ministerstva pôdohospodárstva. "Určitú úlohu tu zohralo aj sucho, pretože niektoré poľnohospodárske podniky nemajú dostatočnú krmovinovú základňu a nie sú schopné produkovať toľko mlieka, koľko si predsavzali," dodal na vysvetlenie M. Košč.

Mliekarenstvo v prešovskom regióne sa ešte stále nevie spamätať aj hoci najväčší pokles v spotrebe mlieka na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1993. Zatiaľ iba štyri poľnohospodárske podniky tohoto regiónu sa v tomto čase zaoberajú rekonštrukciou ustajňovacích priestorov a budovaním dojarní s novou technológiou. "Doteraz máme 12,2 percenta stád dojných kráv dojených týmto vysokotechnickým spôsobom a ak zapojíme aj spomínané kapacity, tak to bude 33,3 percenta. Nebude to ešte stále dosť, ale snažíme sa aj takýmto spôsobom o udržanie konkurencieschopnosti vo výrobe mlieka v regióne oproti Slovensku a aj svetu," dodal M. Košč.

Stabilizujúcim prvkom agrosektoru prešovského regiónu je Milk - Agro, s. r. o. Sabinov, ktorý sa zaoberá spracovaním mlieka. "Tento spracovateľ pravidelne odoberá mlieko a aj pravidelne zaň platí, takže sa snažíme určitým spôsobom stabilizovať aj dobrých producentov mlieka," vyjadril sa M. Košč. Lenže platiť za mlieko je jedná vec a mať z neho zisk je druhá vec. Poľnohospodársky podnik, ktorý nie je schopný vyprodukovať viac ako 3 500 litrov mlieka za rok na dojnicu, vyrába skôr stratu. "Máme tu dosť producentov mlieka, ktorí sa s tým nevedia popasovať. My ich postupne usmerňujeme tak, aby chovali kravy bez trhovej produkcie mlieka, pretože neefektívnu výrobu je zbytočne podporovať," dodal riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva v Prešove Marián Košč.

Mliekarenské odvetvie poľnohospodárstva prešovského regiónu čaká ešte dlhá cesta, aby dosiahlo aspoň už raz dosiahnutú úroveň. Pomôcť v tom by malo aj Mliečne centrum Slovensko v Čaklove.