ktorú dnes svet znovu objavuje.
Amaranthus je rod rastlín, ktorým sa po slovensky hovorí láskavec. Botanici poznajú šesťdesiat druhov láskavca, z ktorých väčšina rastie divoko, niekoľko druhov sa však pestuje zámerne. Láskavec je rastlina pomerne nenáročná, nevyžaduje žiadnu zvláštnu pôdu, vydrží aj dlhodobé suchá. Jediné, čo láskavec potrebuje, je dostatok slnka. Pochádza totiž z tropických pásiem Ameriky a Ázie. Postupne sa však adaptoval aj na pásma subtropické až došiel do pásiem miernych a tiež do značných nadmorských výšok (dokonca až 3500 metov nad morom). Niektoré druhy láskavcov môžu slúžiť ako okrasné rastliny napr. láskavec zvrhlý (Amaranthus hybridus), nebo láskavec chvostíkový (Amaranthus caudatus), iné už pred dávnymi tisícročiami pestovali Aztékovia, Inkovia či Mayovia ako potravinu a tiež ako rituálnu rastlinu. Plody nazývali svätým zrnom a používali ich pri liečbe a rituálnych obradoch. Mayovia alebo Aztékovia amarant vzývali, hoci nepoznali jeho chemické zloženie.
Po nich svet na láskavec zabudol takmer až do konca druhého tisícročia. Až v posledných rokoch sa totiž o amarante opäť dozvedáme a začína sa viac pestovať. Dokonca v takom rozsahu, že sa o ňom začína hovoriť ako o potravine tretieho tisícročia. Niet divu. Amarant doslova prekypuje bielkovinami, nenasýtenými tukmi, vlákninou, minerálmi a vitamínmi. Teda tými najdôležitejšími zložkami. Amarant obsahuje napríklad značné množstvo vápnika, železa a sodíka viac než pšenica, ovos, ryža, kukurica či sója. K výhodám amarantu patrí aj nulový obsah lepku, takže výrobky z amarantovej múky sú vhodné aj pri bezlepkovej diéte. Amarant však ocenia aj pacienti s cukrovkou. Obsah vlákniny a škrobu zas prospieva pacientom s chorobami čriev. Bielkovina určite zaujme vegetariánov i vegánov.
Až teda niekedy uvidíte v obchode sušienky s amarantom, jogurt obohatený amarantom, amarantové chrumky alebo pečivo z amarantovej múky, neváhajte.
Autor: Jana Vargová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
