MVDr. Anton HVOZDÍK, CSc., zoopsychológ
OTÁZKA: Po manželovej tragickej nehode mi jednou z pamiatok na neho zostala aj jeho obľúbená modrá doga. Odvtedy (8 mesiacov) však tento 5-ročný ušľachtilý pes radikálne zmenil svoje správanie. Neprijíma pravidelne potravu, schudol, zoslabol, je apatický, občas má hnačky. Niekoľkokrát bol komplexne veterinárne vyšetrený bez pozitívneho nálezu. Maximálne sa mu venujem, ale stav sa nezlepšuje, skôr naopak. Veterinárny lekár mu predpísal vitamíny, povzbudzujúce preparáty, lenže bez žiaduceho výsledku. Odporúčal mi obrátiť sa na špecialistu - zoopsychológa.
Zn.: Ing. K. L., Košice
ODPOVEĎ: Ide o diagnózu tzv. separačnú depresiu. Jej podstata spočíva v extrémnej emocionálnej traume, ktorá spôsobuje vo vedomí psa chronické, negatívne pociťovanie a prežívanie, následkom čoho sú vážne psychické, psychosomatické zmeny v správaní psa, ktoré majú už animálno-psychiatrický charakter. Táto abnormálna forma správania vzniká vždy len ako následok akútneho prerušenia optimálnych psychosociálnych vzťahov s človekom. Mechanizmus vzniku separačnej depresie nie je celkom jasný a kladie veľa otázok experimentálnej zoopsychológii i porovnávacej psychológii medzi človekom a zvieraťom.
Najzávažnejší je konflikt medzi pudom sebazáchovy v podobe primárnej potreby prijímania potravy a vody a emocionálnou podstatou depresie. Zvieratá totiž nemajú schopnosť sebaovládania ako človek a ignorovanie týchto základných životných potrieb je najväčším rébusom tejto anomálie správania psov. Ich funkcia je tak dôležitá, že za normálnych okolností sú všetky ostatné formy správania druhotné. Psy pri separačnej depresii často vyhľadávajú miesta, ktoré u nich vyvolávajú pozitívne spojitosti s postrádanou osobou (čakanie pri dverách, obľúbená výbehová lokalita, atď.). V mnohých prípadoch na nich pretrvávajú dlhý čas v depresívnej strnulosti, v tzv. katatonickom stave. Dlhodobé podávanie infúznych roztokov kvôli biologickému prežitiu zvieraťa a v snahe vytesnenia pamäťových stôp u psa je málo účinné. Úhyn nakoniec nastáva ako následok celkového vyčerpania alebo iných klinických komplikácií (cievne príhody, zápal pľúc).
Napriek nepriaznivej prognóze separačnej depresie sú prípady aj jej úspešnej liečby. Tieto situácie sú podmienené mnohými okolnosťami, ale hlavne včasným zainteresovaním špecialistu - terapeuta. Aj tento prípad si vyžaduje urgentné riešenie primeraným odborným prístupom. Vzhľadom na čas pretrvávania tejto diagnózy, je možné predpokladať, že v prípade biologicky slabšieho plemena, akým je doga, by sa situácia už skončila fatálne. Na druhej strane je to pozitívne konštatovanie, že ide o dobre disponovaného jedinca s priaznivou perspektívou pre potenciálnu liečbu.
Vo všeobecnosti sa v prípade separačnej depresie kombinuje behaviorálna terapia (cielený režim učenia so sociálne blízkou osobou) a psychofarmakoterapia (antidepresíva - Tofranil, anxiolitiká - Xanax), s celkovou klinickou starostlivosťou.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
