"Obiehala som okolo divadla s veľkými prsiami a predkusom," spomína muzikálová herečka Vanda Konečná

Neverili by ste, aké je ťažké viesť rozhovor s blízkym človekom, ktorého dokonale poznáte, aby ste si pri tom zachovali profesionalitu. Naše cesty sa

po prvýkrát stretli na základnej škole, kde sme si spoločne odsedeli niekoľko rokov v jednej lavici. Po veľkých ilúziách, že sa nám to podarí aj počas ďalšieho štúdia, naše plány zmarila správa o jej prijatí na štátne konzervatórium v Košiciach, kde vyštudovala hudobno-dramatický odbor so zameraním na muzikál. Už vtedy vynikala speváckym talentom a výrazným temperamentom, ktoré u nej pretrvávajú dodnes. Rodáčka z Prešova s prechodným pobytom v Košiciach, Bratislave a Prahe, ktorá má skúsenosti s klasickým divadlom, dabingom, konferovaním, filmom, ale predovšetkým žánrom, kde sa spájajú všetky umelecké zložky: tanec, spev a herectvo. Ako si žije na javisku i v súkromí, nám tentokrát prezradila muzikálová herečka Vanda Konečná.

Ako si spomínaš na svoje prvé verejné vystúpenie?

"Bola som jedna hŕstka deprimujúcich stavov a zúfalstva, pretože ako si človek myslí, aký je silný v 'kramflekoch', tá realita na javisku ho úplne skosí. Chodila som s podlomenými nohami, žula som si spodnú peru, mala som sto rúk a sto nôh, rozprávala som potichu a šušlala som. Na javisku som po prvýkrát stála ako tretiačka a napriek všetkým základom teórie herectva mi to v tej chvíli bolo na nič. Dostala som postavu prostitútky v hre Samovrah v réžii Eda Gürtlera. Bola to síce malá rola, ale niesla sa celým dejom. Každou ďalšou úlohou som získavala skúsenosti a dvíhalo sa mi herecké sebavedomie. Myslím si, že sa jednoducho nedá robiť ani prax bez základov, ani naopak."

- Výrazný posun vo svojej umeleckej kariére si zaznamenala po stretnutí s režisérom Jozefom Bednárikom, ako na teba zapôsobil?

"Bednárik je môj anjel strážny z jednoduchého dôvodu. Prišiel, mal svoju hrdosť, svoje predstavy a nerešpektoval nikoho, kto by mu na to chcel siahnuť. Do tých čias, keď som už bola členkou činohry Štátneho divadla v Košiciach, som nebola obsadzovaná, pretože tam pretrvávali socialistické maniere. Čakala som teda v rade s tým, aj keby to neprinieslo žiadne ovocie. Bola to síce najťažšia cesta, ale najpravdivejšia. V tomto období prišiel Bednárik a vyžiadal si konkurz, nikdy predtým ma nevidel hrať. Obsadil ma do muzikálu Sweet Charity a o rok neskôr som za túto rolu dostala cenu ministerstva kultúry za najlepší ženský herecký výkon roka. Bednárik sa zase vrátil do Košíc a ja som opäť musela absolvovať konkurz hoci o mne vedel všetko, rozpitval moju dušu a mal ma prečítanú od A po Z. S odstupom času to veľmi kvitujem, pretože človek sa rokmi mení."

- Vtedy sa ti otvorili brány do sveta muzikálu, Bednárik ti ponúkol spoluprácu v Bratislave. Prečo si váhala?

"Vtedy som mu povedala - nie, pretože som začala dostávať množstvo ponúk v Košiciach. Tá nepotrebná, netalentovaná Vanda, čo obiehala divadlo s veľkými prsiami a predkusom. Bola som zrazu star a v každej hre som mala najväčšiu postavu. Aj tým, že mi bolo ublížené, cez to všetko som si zachovala tvár a pokoru voči divadlu. Cítila som, že ak je to potrebné, vypijem si kalich horkosti až do dna. Chytila som teda šancu za pačesy a dúfala som, že čo má prísť, to príde a dostanem väčšiu šancu. Stalo sa, po zúfalej situácii, ktorá zavládla v divadle po zlučovaní a rozdeľovaní, som dohrala hry a vzápätí som dostala ponuku z Prahy do muzikálu Pomáda."

- Mala si možnosť spoznať prácu profesionálov na rôznych miestach v rôznych divadlách. Ako sa ti podarilo adaptovať v novom prostredí? Dali ti pocítiť "hviezdy" svoju pozíciu?

"Ja som veľmi veselý človek, teda nemám problém s dobrými ľuďmi, ale iba so zlými. Bohužiaľ je ich v dnešnom svete dosť. Hlavným problémom je závisť a zrejme mi majú čo závidieť. I keď ja si myslím, že každý je strojcom svojho šťastia. S kolegami, či už doma, v Košiciach, Bratislave, aj v Prahe som si veľmi dobre rozumela. Zároveň však musím povedať, že nemôžem milovať každého. Stane sa, že si s človekom jednoducho 'nesadneš'. Vďaka Bohu, tých ľudí bolo málo a ja som ich dokázala prevalcovať svojou energiou, silou a humorom."

- Takže, kde sa cítiš byť najviac doma?

"Pracovne som doma v Prahe, ale ľudský a srdcom je mojim domovom Prešov."

- V ktorom muzikále by si si chcela zahrať?

"Skrotenie zlej ženy. I keď som ho doposiaľ nevidela, veľmi sa mi páči námet. Táto žena má dve polohy, je tam drsnosť aj pokora."

- Máš nejaký herecký vzor?

"Kvetu Stražanovú."

- Aké máš koníčky okrem muzikálu?

"Spev, tanec a herectvo."

- Ako si na tom s domácimi prácami, nepatria k tvojim koníčkom?

"Keď musím, tak čo už mám robiť. Rada by som však po mojom boku mala muža, pre ktorého budú domáce práce koníčkom. Keby sa našiel, telefónne číslo je v redakcii Korzára."

- Okrem toho máš nejaké iné požiadavky na partnera?

"Najlepšie by bolo, keby prišiel na bielom koni. Musí byť inteligentný, musí mať sexappeal, musí byť vtipný a múdry. A mohol by byť aj vášnivý, tolerantný, obetavý, láskavý, zámožný muž aj do koča aj do voza."

- Koho si v živote najviac vážiš?

"Moju mamu."

- Čo pre teba znamená priateľstvo?

"Najviac, viac ako láska a peniaze. Za najkrajšiu vec v živote považujem zdravie, priateľstvo a slobodu."

- Keď sme pri tej slobode, uvažovala si už o vlastnej rodine?

"Odjakživa som chcela mať päť detí. Cítim však, že raz príde ten deň, kedy sa všetko zlomí a budem nesmierne dobrá matka. Preto si dávam načas, aby som si to potom vychutnala. Moja mama sa tomu dodnes smeje, ale možno dôjde na jej slová, pretože režisér a mama majú vždy pravdu."

- Ktorú charakterovú vlastnosť by si chcela na sebe zmeniť?

"Chcela by som stlmiť svoju impulzívnosť. Niekedy som ako sopka, rýchlo vzbĺknem."

- Ako reaguješ v krízových situáciách?

"Keď sa to týka môjho srdca, som sklamaná, zranená. Keď sa to týka mozgu - impulzívne a agresívne."

- Kto ti naposledy ublížil?

"Vždy chlapi, možno preto, že ženou si nedám ublížiť. Žena mi nie je sokom. Chlap má na mňa kľúč."

- Kde si strávila tohtoročnú dovolenku?

"Na Kréte som pojednávala s kamarátkou sudkyňou na tému muži. Prišli sme na to, že sa nedá žiť ani bez nich, ani s nimi."

- Okrem herectva a spevu si muzikál vyžaduje aj pohybovú zdatnosť. Aký je tvoj vzťah k športu?

"Všetok šport, ktorý ja preferujem, je tanec. Okrem toho však rada korčuľujem na kolieskových korčuliach, plávam a jazdím na koni. A keby sa našiel štedrý sponzor, nebolo by zlé darovať herečke bicykel na kondičnú prípravu."

- Aká je tvoja obľúbená farba?

"Čierna, biela, červená. Skrátka samé paradoxy."

- Kniha, ku ktorej sa rada vrátiš?

"Vtáky v tŕni. Ja som nepolepšiteľná romantička."

- Čo rada ješ?

"Ja zjem naozaj všetko, ale čo teda nemusím, sú pľúcka na smotane."

- Obľúbený nápoj?

"Káva a biele víno."

- Akú hudbu si najčastejšie vypočuješ?

"Je toho viac, ale mám rada Georga Michaela."

- O čom snívaš?

"Absolútne o bežných veciach. Vôbec nemám méty a plány a vysoké ciele. Mojim krédom je - pomaly ďalej zájdeš. Dávam si iba čiastkové ciele."