tesne po obede na huby, keď sa však zvečerievalo a 61-ročný Oľčan nebol z hubačky doma, rodina zalarmovala políciu. Večerné hľadanie bolo bezvýsledné, k čomu prispela aj tma a nepriaznivé počasie. Stratený hubár sa našiel až v pondelok predpoludním. Nebol však už medzi živými. Aj keď telo nebohého našli, informácie o tom ako zomrel boli stále zahalené rúškom tajomstva. Hovorca policajného zboru v Humennom, Igor Harajbič, vtedy informoval, že telo bolo nájdené pri ceste a v jeho blízkosti aj bicykel, ktorým na hubačku odišiel. Lekár konštatoval smrť následkom cudzieho pričinenia, nebolo však jasné ako k usmrteniu došlo. Policajti informovali o tom, že mohlo ísť aj o dopravnú nehodu. Prvé rozuzlenie prišlo, keď sa objavila situačná správa krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešovej, ktorá poskytla podrobnejšie informácie. Telo nebohého nebolo teda nájdené voľne pri ceste, bolo ale nohami strčené do kanalizačného priepustu popod ňu. Zvyšná časť tela, ktorá sa do priepustu nevošla, bola pozakrývaná trávou a bicykel ležal pri jarku na opačnej strane cesty. Vyšetrovaním prešovských kriminalistov bolo zistené, že brutálnu vraždu spáchal Svidníčan Peter K., ktorý svoju obeť k smrti dobil metrovou lešenárskou rúrou, následne po tom sa telo pokúsil ukryť, čo sa mu však úplne podľa predstáv nepodarilo.
Niekoľko zamotaných a opravovaných informácií od policajtov, nás viedlo k tomu, aby sme sa na smrť hubára z Oľky pozreli trochu bližšie. Prvá návšteva miestnej krčmy potvrdila, že za smrťou Júliusa Lucíka sa skrýva dlhší príbeh. Podľa toho čo sme sa v krčme dozvedeli, boli Július Lucík a Peter K. susedia, medzi ktorými bol dlhoročný susedský spor, s ktorým sa ťahali nie len na ulici a cez plot, ale i po súdoch.
Susedský spor sa začal pred desiatimi rokmi, keď Peter K. požiadal Júliusa Lucíka o súhlas k výstavbe nového domu, ktorý mal bezprostredne susediť s jeho pozemkom. Július Lucík mu súhlas bez problémov dal. Ako sme sa od syna nebohého, Stanislava, dozvedeli, spor by ani nebol nastal, keby si sused Peter svoj dom nezahrabal do zeme. Nový dom totiž vyrástol vsadený do mierneho svahu. "Dalo by sa povedať, že sa zakopal," vysvetlil najstarší syn Stanislav Lucík. Tým, že bol nový dom vsadený do kopca, vznikla hrozba, že sa zrúti Lucíkova garáž, ktorej vonkajšia stena susedí s pozemkom Petra K. a vykopaním diery stratila prirodzenú oporu. Susedia sa teda písomne dohodli, že sa na hranici pozemkov vybuduje betónový zabezpečovací múr, čo odporúčal aj odbor životného prostredia Okresného úradu v Humennom. Múr, ktorý by zabránil zosuvu pôdy, mal po dohode vybudovať sused K., ale ani druhá rozhádaná strana nechcela ostať bokom. "Zabezpečili sme piesok, ktorý mu na dvore stál do nedávna a on garáž len podrýval a podrýval. Garáž nám zatiaľ praskla," povedal syn nebohého.
Susedský spor časom neostal iba na zosúvaní pôdy. Viac sa o ňom rozhovorila dcéra nebohého Viera Siváková. "Keď bola hrubá stavba postavená, začal vymýšľať, že my mu chodíme spomedzi tehál vyškrabávať maltu, aby jeho nový dom spadol. Neskôr začal s tým, že mu chodím oberať kvety zo stromov, aby mu nezarodili. Orúbal nám storočný orech, pretože mu padali listy do jeho záhrady," uviedla Viera niekoľko prípadov, s ktorými Peter K. nechodil len po dedine, volal si k tomu aj policajtov. Viera nám prezradila aj to, že sused K. bol poľovník. "Neustále sa otcovi vyhrážal, že ho zabije. Tvrdil, strážia ťa deti strážia, vždy ťa ale neustrážia." Podľa pozostalých súrodencov sa raz už o vraždu pokúsil. "Bolo to zhruba pred rokom, keď otec odchádzal z domu do práce - bol poštár. Keď zo susedstva videl, že otec odchádza na bicykli z domu, sadol do auta a o tri domy ďalej ho zrazil. Už vtedy to určite naplánoval, myslel si, že mu otec spadne pod kolesá," tvrdí dcéra Viera. Šťastie bolo vtedy na strane Júliusa Lucíka, ktorý po nehode dopadol na kapotu auta. "Keď sme to chceli riešiť a volali sme políciu, bolo nám povedané, aby sme sa len zmierili, podali si ruky. Nemal z toho absolútne nič, vraj ladil rádio. Keď chcel päťsto korún za poškodenie bicykla, vybehol na neho s tým aby mu zaplatil dve tisícky za predné sklo, ktoré mu rozbil."
Posledná roztržka medzi susedmi vznikla po tom, čo Peter K. orúbal Lucíkov orech, kvôli listom padajúcim do jeho záhrady. Potom bol medzi nimi relatívny pokoj, až do nedele 17. septembra. Ako už bolo uvedené, Július Lucík sa v nedeľu popoludní vybral na bicykli do lesa. Nebola to ojedinelá vychádzka, okrem toho že bol poštárom, bol aj vášnivým bylinárom, do lesa teda chodieval pravidelne. O poslednej vychádzke sa s ním rozprávala predpoludním jeho dcéra, ktorá má pocit, že sused tak ako zvyčajne načúval pod plotom. "Vedel kam a kedy otec pôjde," myslí si dcéra Viera. Podľa miesta, kde našli telo nebohého, si pozostalý myslia, že k vražde došlo pri ceste otca domov. "Musel mať neuveriteľnú odvahu, zabiť niekoho za bieleho dňa pri ceste. Bola to plánovaná brutálna vražda, kto by sa vybral do lesa na prechádzku s čerstvo vyrezanou metrovou železnou tyčou? Podľa nás neprichádza do úvahy ani predchádzajúca hádka, nakoľko bol otec zdatný a určite by sa nenechal zabiť takým krtom, ktorého ani od zeme nevidno," myslí si Viera Siváková. Aj podľa rečí v ďedine sa dá usudzovať, že do hádky by sa budúci vrah so svojou obeťou radšej nepúšťal. Ich predchádzajúce sváry vyzerali tak, že menší Peter K. z bezpečnej vzdialenosti stále niečo kričal, Lucík len načúval a s rozvahou odpovedal, alebo sa bránil. Nikto v dedine si nemyslí, že vražde predchádzala nejaká hádka. Všetci pozostalí i oslovení susedia tvrdia, že si na neho počkal a zrazil ho palicou priamo z bicykla. Miesto si vybral takmer ideálne, v zákrute, pri kroviskách.
Najstarší syn Stanislav porozprával aj o tom, ako otca hľadali. "Už v nedeľu večer sme vedeli, že sa niečo stalo. Otec nebol typ, ktorý by zablúdil, alebo sa niekde len tak zabudol. Vedeli sme že je zle, no toto nám ani vo sne nenapadlo," vysvetlil Stanislav. Otca hľadali celú noc, hoci policajti to kvôli tme a dažďu považovali za nezmyselné. Stále verili, že otca nájdu a pomôžu mu. V najhoršom prípade očakávali, že niekde v lese dostal infarkt. V nedeľu ráno sa do hľadania zapojila celá dedina. "Najskôr sme našli baretku. Otec bez nej nevyšiel na krok, takže sme vedeli že je zle, potom bicykel a následne aj otcovo telo. Bolo to úplne strašné, hlavu mal úplne roztrieskanú," popísal hľadanie syn Stanislav s tým, že nikomu takýto pocit nepraje zažiť. Zbraň, ktorou sused K. brutálne zabil Júliusa Lucíka, stále ostávala hádankou. "Čerstvo orezanú lešenársku rúru, dlhú 108 centimetrov sme našli až vo štvrtok, bola vhodená pri potoku asi päťdesiat metrov od miesta, kde otca zabil."
Keďže sa tragédia odohrala v susedstve, oslovili sme aj matku a brata vraha, ktorí nechápu ako sa k takému činu mohol odhodlať. Priznali dlhoročný spor, i to že sa susedovi Peter K. vyhrážal. Brat Ján Kurej nám povedal, "Peter bol stále nejaký iný, bol jednoducho nervák. Že to takto skončí, to som si ale nemyslel."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
