obžaloby krajského prokurátora mali podpísať viacerí muži spod Tatier. Natíska sa otázka, prečo je o prípad, ktorý má korene v roku 1993 a padli v ňom už dva verdikty prvostupňového súdu, z ktorých ani jeden nenadobudol právoplatnosť, resp. nie vo vzťahu ku všetkým skutkom, je taký nevšedný záujem. Navyše, zredukoval sa aj počet obžalovaných, ktorých bolo pôvodne šesť, no u Dušana P. nadobudol oslobodzujúci rozsudok právoplatnosť už v roku 1996 a v prípade Gustáva Slivenského, ktorý tragicky zahynul (jeho hlavu oddelenú od trupu našli položenú na kapote auta), bolo o rok neskôr trestné stíhanie zastavené.
Na trestnú lavicu Krajského súdu v Košiciach si včera, po aspoň dvoch desiatkach pojednávaní v priebehu uplynulých päť rokov, opäť zasadli Ondrej Ž., Emil P. a Miroslav K. Chýbal Jaroslav Z., ktorý sa kvôli nemocnici ospravedlnil. V kauze, ktorá pozostávala z viacerých skutov, za ktoré sa muži spod Tatier zodpovedali spolu i jednotlivo, bola štvorica Popradčanov verdiktom prvostupňového súdu oslobodená spod obžaloby prokurátora. Išlo o trestný čin vydierania, ktorého sa mali dopustiť v spolupáchateľstve tým, že násilím, hrozbami a Jaroslav Z. aj so zbraňou, vymáhali od Ľuboša V. 160 tisíc korún, pričom postupovali ako organizovaná skupina. Veľmi zdĺhavé dokazovanie pred súdom spestrované jednak námietkami zaujatosti, ako aj neúčasťou poškodeného, ktorý sa po prvej výpovedi, keď doslova plakal, pri opisovaní, ako ho obžalovaní terorizovali, ako veľmi ubližovali jemu i celej rodine, "zdekoval" za hranice Slovenska. Stalo sa tak po tom, čo z výpovedí svedkov vyplynulo, že je klamár, podpaľač a podvodník, po ktorom húfne idú jeho veritelia… Po zhrnutí všetkých dôkazov, ktoré boli rozporuplné a v konečnom dôsledku nesvedčili o vine obžalovaných, krajský súd všetkých štyroch Popradčanov v uvedenom skutku spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Proti tomuto verdiktu podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Namietal, že rozhodnutie krajského súdu nezodpovedá vykonaným dôkazom a základnej zásade ich hodnotenia. Napadnutý rozsudok navrhol zrušiť. Stalo sa. V marci tohoto roku Najvyšší súd tento verdikt zrušil a vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. To bol dôvod, prečo už známa štvorica Tatrancov včera opäť zahrievala trestnú lavicu. Pojednávanie však malo veľmi krátky priebeh, pretože z predvolaných svedkov, ktorých bolo potrebné v intenciách najvyššieho súdu vypočuť, neprišiel ani jeden a neúspešná bola aj eskorta. Mužom, ktorí ju tvorili, sa nepodarilo predviesť nikoho zo svedkov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Pozornosť novinárov v tejto roky medializovanej a už ošumelej kauze, však pútal najmä jeden zo štvorice obžalovaných. Bol ním Ondrej Ž., v súkromí majiteľ bezpečnostnej služby. O jeho popularitu sa podpísali fámy, ktoré, ktovie prečo, vychádzajú z policajných zdrojov. Podľa nich má byť tento Popradčan bossom podsvetia v uvedenom regióne. Je to o to väčší paradox, že bezúhonnosť Ondreja Ž. sa doposiaľ nikomu nepodarilo spochybniť. Okrem uvedenej kauzy, do ktorej sa mal namočiť pred siedmimi rokmi, za celý ten čas nebolo proti nemu vznesené žiadne iné obvinenie. Túto skutočnosť si včera overil aj predseda trestného senátu JUDr. Karol KUČERA, ktorý každému z prítomných obžalovaných položil jednu a tú istú otázku: "Vedie sa proti Vám nejaké iné trestné konanie?" Nielen Ondrej Ž., ale všetci obžalovaní odpovedali veľmi stručne: "Nie!"
Zdá sa, že bossovia sú v móde, problém je len v tom, že tam, kde niet dôkazov, domnienky nestačia. Takisto nemožno spájať minulosť s prítomnosťou. Každý, kto sa voči zákonu previní, by mal byť pykať za konkrétny skutok a nie za všetko zlo napáchané v regióne, v ktorom žije a pracuje. Lebo osočiť niekoho je ľahké, no oveľa ťažšie je mu vinu dokázať.
V tomto prípade sa tak nestalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
