Rusínov-Ukrajincov SR 2000. V sobotu za v Prešove zišlo vyše dvesto účastníkov z východného Slovenska. Záujem o túto akciu prejavila aj delegácia Rusínskej obrody (RO) na Slovensku a predseda Svetovej rady Rusínov Vasiľ Turok. Čelní funkcionári Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR ju však akoby ignorovali, pretože odišli do Ruskej Volovej v okrese Snina otvárať pamätnú dosku niekdajšiemu miestnemu zbojníkovi Fedorovi Hlavatovi. Člen výkonného výboru RO Peter Krajňák sa už počas voľby návrhovej komisie pokúšal o prečítanie prehlásenia, musel však počkať až do diskusie. Byť členom uvedenej komisii ale odmietol. "Už zo samotného názvu nie je jasní a podľa nášho názoru i zavádzajúce, koho a akú národnosť toto zhromaždenie reprezentuje. Hybridný názov Rusín-Ukrajinec vznikol účelovo po politicko-spoločenských zmenách v roku 1989," stojí v prehlásení RO. V ďalšej jeho časti autori na margo fóra uviedli: "Podľa nás je to zároveň jeden z manévrov, ako dezorientovať rusínske obyvateľstvo pred blížiacim sa sčítaním obyvateľstva, ktoré bude na jar roku 2001. Rusínska obroda je tou organizáciou, ktorej poslaním je napomáhať obrodeniu národného povedomia Rusínov a ďalšieho rozvoja ich kultúry, jazyka a dejín. Z dôvodov odlišnej a nejasnej národnostnej orientácie organizátorov dnešnej ´hromady´ odmietame spoluprácu s pseudozástancami rusínskeho národa, túto akciu považujeme za špekulatívne motivovanú." Po prečítaní tohto dokumentu zožala rusínska delegácia spŕšku výkrikov: "Hanba! Fúúúj!" Na rokovaní Národnej hromady 2000 zotrvala však až do konca. Účastníci tohto zhromaždenia prijali na záver svojho rokovania deklaráciu, obsahujúcu 15 bodov a týkajúcich sa riešenia nepriaznivej situácie rusínsko-ukrajinského etnika na Slovensku. Dokument adresujú najvyšším štátnym orgánom a politikom, nakoľko sa na rokovaní okrem vedúceho košickej kancelárie prezidenta republiky Jozefa Širotňáka nikto z vrcholových štátnikov a ministrov nezúčastnil. Po ukončení snemovania sme oslovili tajomníka prípravného výboru tejto občianskej iniciatívy Ivana Baču, aby sa vyjadril k výsledkom toho, čo ako jeden z iniciátorov aj naplánoval. "Rokovanie prebehlo tak, ako sme si to v podstate predstavovali. Ba možno aj lepšie, ako sme očakávali. To, čo sme chceli povedať, na čo sme chceli poukázať, na kriticky stav, v ktorom sa nachádzame, a hlavne do ktorého sa ešte môže naša národnostná menšina dostať, to sme splnili. To je názor nielen organizátorov, ale aj diskutujúcich, a bolo to pojaté aj do schváleného dokumentu. Podarilo sa nám načrtnúť aj určité kroky, čo a ako by bolo potrebné urobiť. Treba robiť tak, aby ľudia v našom regióne mali prácu, aby tu zostávali, aby tu bol jednoducho život. Ak tu bude ekonomický život, bude život aj kultúrny a národnostný. Pochopili sme, že sa o svoje problémy musíme starať viac sami, lebo nikto iný za nás nič neurobí. Ale zároveň očakávame väčšie pochopenie a väčšiu podporu zo strany štátu. V deklarácii je podchytená ochota hovoriť, stretávať sa, hoci praktická realizácia zaostáva. Tie naše požiadavky budeme posielať štátnym orgánom, špeciálne sa na nich obrátime, aby prijali delegáciu národnej hromady, aby sme im dôkladnejšie vysvetlili tú situáciu a nejako sa dohodli, ako by sa tie problémy dali riešiť. Verím, že taká národná hromada pridáva určitú váhu našim požiadavkám, aj so zodpovedným citom bude pristupovať k našim požiadavkám aj slovenská prezentácia na ústrednej a regionálnej úrovni."