prestížna americká firma. Temer tridsaťmiliardová investícia v Sk (podľa terajšieho kurzu USD-Sk) do desiatich rokov a vôbec vstup americkej podnikateľskej kultúry na toto územie je vskutku "jednou z najlepších správ pre Košice v poslednom období", ako transakciu ocenil premiér Dzurinda.
To, čo sa podpísalo medzi pánmi Wilhelmom, Eichlerom, Clarkom a Dzurindom v piatok, je však príležitosťou na zamyslenie omnoho hlbšie. Zmluvami o kúpe hutníckeho jadra VSŽ spoločnosťou US Steel sa totiž završuje jeden z najvýstižnejších oblúkov postkomunistickej (anti)transformácie na Slovensku. Príbeh železiarenského giganta (v stredoeurópskych merítkach), ktorý presne pred dvoma rokmi stratil ekonomickú svojprávnosť, je vrcholne symptomatický. Raz bude stáť v učebniciach ako odstrašujúci príklad bordelu plného omylov a zlodejov, ktorý sa na poprevratovom Slovensku usadil.
Všetko to začalo už kupónovou privatizáciou. Tú však nechajme bokom, keďže úmysel bol dobrý a nebolo precedensu, ktorý by vystríhal pred nepriaznivými následkami trieštenia vlastníkov. K doslova modelovému zneužitiu nevyhnutného reformného nástroja - privatizácie - na presadenie politických a klanových záujmov dochádza za druhej Mečiarovej vlády. Respektíve už po nej, keďže 9.marca °94 odklepol kabinet várku jeden a štvrť milióna akcií VSŽ firme Manager doslova zopár minút po vyslovení nedôvery premiérovi v parlamente. Mečiar dnes síce tvrdí, že to bolo pred, archívy sú ale neúprosné. Nakoľko majetok v nominálnej hodnote 1,5 miliardy získali budúci "manažéri" a "podnikatelia" za pätinovú cenu - 300 miliónov - išlo o donebavolajúcu nehoráznosť. Tá sa však stala vzorom privatizačnej "stratégie" Mečiarovej vlády číslo 3, ktorá od januára °95 na báze šestinkových cien rozdala, navyše protiústavne okľukou cez FNM, majetok v účtovnej hodnote do 200 miliárd. V rámci tohto neuveriteľného obdarúvania klientov a lokajov, ktoré je prvou a základnou príčinou súčasnej podkapitalizácie slovenskej ekonomiky, nasledovali aj ďalšie dva priame "predaje" akcií VSŽ firmám Hutník a Ferrimex - 10 a 15 percent.
Tak sa štrukturovalo už adresné vlastníctvo košickej "kapitálotvornej" skupiny, ktorá na jeseň dotiahla najväčšieho slovenského exportéra (20 až 30% celého vývozu) temer do regulárneho bankrotu. Ten nenastal, keďže do veci, čiže do rokovaní s veriteľskými bankami, vstúpila s veľkou razanciou a gustom nová vláda. Do korunnej agendy spisovania čiernych kníh, do ktorých sa tri mesiace naplno pohrúžila, jej prišiel "rezešovský" krach ako na objednávku. Začala reprivatizačná epopeja, ktorej všetky míľniky nie sú dodnes úplne transparentné. Spomeňme iba úvahy o nominácii dvoch ministrov (!!) - Magvašiho a Černáka - na miesto Eichlera. Je kúzlom nechceného, že najúžasnejšie priame svedectvo o zápasoch v pozadí vydal v zime ten "najpovolanejší", sám sklamaný sociálny minister: "Je vrchol všetkého, ako niektorí členovia vlády neprofesionálne zasahujú do záležitostí VSŽ. To je neprofesionalita najvyššieho stupňa a týka sa aj ministerky financií" (Schmögnerová totiž v rámci straníckeho boja potvrdila, že Magvaši naozaj bojoval o kreslo šéfa VSŽ).
Korunou politického zápasu vlády o víťazstvo nad "rezešovcami" boli praktiky, ktorými nakoniec svoje zámery vo VSŽ presadila. Podľa zákona o cenných papieroch môžu subjekty, konajúce v zhode, získať viac ako 30% podiel na základnom imaní spoločnosti iba na základe verejného prísľubu, že odkúpia všetky akcie. Nuž, a pred májovým valným zhromaždením sa Dzurinda, Machová a spol. pretekali v ubezpečeniach, že vláda "má vývoj pod kontrolou", lebo štátne firmy nakupujú akcie VSŽ, a pod. Napokon Machová oznámila, že do majority na valnom zhromaždení sa zainvestovalo skoro 700 miliónov Sk a že "štát kupoval akcie od tých akcionárskych skupín, ktoré mali v pláne hlasovať proti memorandu medzi vládou a US Steel-om". Summa summarum - vláda s vysokou pravdepodobnosťou v naháňačke za akciami sama porušila vlastné zákony, keďže žiadny verejný prísľub od nej sme, bohužiaľ, nepočuli. Pričom v honbe za politickým profitom vyplatila najmä tých, ktorých mediálna poprava stála v centre celej agendy - pánov "mečiarovských" privatizérov.
Privatizačno-reprivatizačný oblúk VSŽ, ktorý sa vstupom amerických kapitalistov azda definitívne uzatvára, je výkričníkom monumentálnych rozmerov: Politiku a štát si držme čím ďalej od ekonomiky. Na večné veky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
