Treba meniť myslenie ľudí
Jaroslav SUŠKO
Prešov - Z odborného študijného pobytu v Holandsku sa minulý týždeň vrátil riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč, ktorý sa ho spolu s delegáciou zo Slovenska zúčastnil v rámci projektu Predvstupová príprava štátnej správy SR v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Študijný pobyt v Holandsku organizoval Agroinštitút v Nitre.
Čo nového ste sa v Holandsku dozvedeli?
"Boli sme tam od 11. do 22. septembra a program pobytu bol zameraný na štátnu správu a najmä na rozvoj vidieka a agroturistiku. Hneď prvý deň sme navštívili Európsky parlament v Bruseli. Tam sme sa stretli s poslancom za Holandsko pánom Viersmom, tak to uprav), ktorý konštatoval, že nevidí problém v približovaní nášho poľnohospodárstva k Európskej únii. Viac nám vytýkal sociálne záležitosti, napríklad rómsku otázku, čo sme si potom vydiskutovali. Mali sme iní názor ako on."
- Podarilo sa ho vám presvedčiť?
"Čiastočne. Bolo by treba, aby prišiel na Slovensko a na vlastné oči videl skutočnosť a aby diskutoval. Proste, aby nerobil jednostranné závery."
- Vráťme sa k poľnohospodárstvu...
"Pracovali sme tou metódou, že sme išli od Európskej únie cez štátne orgány až na úroveň farmársku. Prešli sme otázky histórie Holandska, politiky a postupov v praxi, spôsobov hospodárenia holandských fariem, koncepcia holandského ministerstva pôdohospodárstva, rozdeľovanie dotácií, multifunkčný prístup Holanďanov a vôbec prístupu k poľnohospodárstvu v Holandsku z dôrazom, že sa prechádza na z dotovania poľnohospodárstva na dotovanie alebo rozvoj vidieka ako takého. Táto otázka bola zdôrazňovaná."
- Dá sa vôbec porovnať naše poľnohospodárstvo s holandským?
"Myslím si, že podmienky nie sú porovnateľné, ale nazdávam sa, že hlavný problém je v tom, že Holanďania sú pracovitý národ, sú cieľavedomí a vedia, čo chcú."
- Lenže aj naši ľudia sú aj pracovití, a tiež aj vedia, čo chcú, len akosi sa to nedarí?
"To nie je až tak pravda. My veľa vecí vieme, len to nerobíme tak, ako by sme mali. V tom je problém. V Holandsku majú ucelený systém a koncepciu rozvoja vidieka, ktorú presadzujú do praxe. A dôležitý moment je aj v tom, že sú veľmi obchodne zdatní. To je pre nich veľké plus pri zvyšovaní životnej úrovne v štáte.
To sa týka samozrejme aj poľnohospodárstva."
- Holandské poľnohospodárstvo má tiež svoje problémy...
"Oni majú 40 až 50 - hektárové farmy tak sú tam rôzne problémy aj s ekonomikou, lebo dotovanie holandského poľnohospodárstva z úrovne národného hospodárstva sa znižuje a znižuje sa aj s európskej úrovne, pretože oni hospodária v tých najlepších podmienkach. Problémy majú samozrejme s ekológiou, kde je prijatý zákon na to, aby sa nezvyšovala ani nie tak spotreba ako bilancia dusíka v pôde. Čo sa týka efektívnosti, tak tá taktiež poklesla z dôvodu nižšej dotovanosti, ale u holandských farmárov je dôležité, čomu sa vlastne venuje. V takej mliečnej farme príjem je okolo 72 tisíc guldenov ročne a priemerný náklad je okolo 60 tisíc guldenov ročne. Ale v rastlinných komoditách príjmy sú nižšie. U ovocných sadov v roku 1999 dokonca vykázali stratu, čiže aj tam sú určité problémy a nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Najúspešnejšie v Holandsku je skleníkové hospodárstvo."
- Keďže ste v Holandsku rozoberali predvstupovú prípravu štátnej správy v oblasti poľnohospodárstva, môžete povedať či naši poľnohospodári majú vôbec šancu po vstupe do Európskej únie? Budú schopní konkurencie s poľnohospodármi zo západnej Európy?
"Treba vidieť globálne otázky. Napríklad môžeme mať prístup k dotáciám z hľadiska Európskej únie, pretože hospodárime v horších prírodných podmienkach. Takže tam máme priestor, pokiaľ budú asociované krajiny dotované tak, ako terajšie členské štáty. Čo sa týka všeobecných globálnych otázok, tak v Holandsku majú lepšie podmienky. My zasa máme výhodu v koncentrácii, len treba zvýšiť materiálnu základňu, skvalitniť -a meniť myslenie ľudí."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
