Vojislava Koštunicu v juhoslovanských voľbách odráža vôľu srbského národa na demokratickú zmenu. Informovala o tom včera v Berlíne hovorkyňa nemeckej vlády Charima Reinhardtová.

Obaja politici dospeli k zhodnej pozícii počas sobotňajšieho telefonického rozhovoru, ktorý nasledoval po návšteve nemeckého kancelára v Moskve zo začiatku týždňa.

Putin a Schröder ďalej debatovali o spôsobe, akým by mohlo medzinárodné spoločenstvo zaistiť, aby sa táto vôľa mohla realizovať nenásilnou cestou.

Juhoslovanská opozícia je presvedčená o svojom víťazstve už v prvom kole prezidentských volieb. Vládnuce sily však chcú usporiadať ešte druhé kolo hlasovania, keďže Koštunica nedosiahol podľa oficiálnych výsledkov nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov. Koštunica vyhlásil, že bude bojkotovať druhé kolo hlasovania. Termín rozhodujúcej voľby je stanovený na 8. októbra.

Americký prezident Bill Clinton telefonoval v noci na včera ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi s cieľom vyzvať Rusko, aby sa stalo sprostredkovateľom v riešení politickej krízy v Juhoslávii.

Najvyšší predstavitelia oboch veľmocí hovorili spolu vyše pol hodiny a zhodli sa na tom, že musia pokračovať v konzultáciách o situácii v JZR, kde prezident Slobodan Miloševič trvá na usporiadaní druhého kola volieb.

"Prezident Clinton zdôraznil, že vôľa srbského ľudu musí byť rešpektovaná, s čím prezident Putin súhlasil," povedal novinárom vo Washingtone hovorca Bieleho domu P. J. Crowley. Rusko je so Srbskom spojené historickými putami, čo je podľa Clintona dôvodom, aby sa stalo mediátorom v riešení súčasnej situácie v Juhoslávii.

Ruský prezident Vladimír Putin v sobotu vyhlásil, že je pripravený poslať svojho ministra zahraničných vecí Igora Ivanova do Belehradu, aby tam začal konzultácie s jednotlivými stranami najnovšieho konfliktu, súvisiaceho s prezidentskými voľbami.

Miloševič, ktorý chce vo svojej funkcii zostať aj naďalej, však sprostredkovateľskú ponuku Ruska odmietol, zdôraznil hovorca Bieleho domu. Juhoslovanský prezident na sobotnom vystúpení na prehliadke v belehradskej Vojenskej akadémii vyhlásil, že nebude akceptovať nijaký vonkajší nátlak, aby sa vzdal svojej funkcie. Juhoslávia bude podľa jeho slov odporovať tak, ako odporovala počas bombardovania krajiny vojskami NATO.

V krajine sa začali aj občianske nepokoje. K štrajku, na ktorý vyzvala opozícia sa v sobotu pripojili baníci najväčšej uholnej bane v Juhoslávii, v Kolubare, zamestnanci istej ropnej rafinérie a železníc. Prejavy občianskej neposlušnosti majú prinútiť juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča aby priznal svoju porážku.

Štrajk baníkov v Kolubare by mohol viesť v ťažko skúšanej krajine k energetickej kríze, pretože väčšinu elektrickej energie v JZR produkujú tepelné elektrárne. Riaditeľ bane Slobodan Markovič sa na zhromaždení zamestnancov pokúšal neúspešne baníkov od štrajku odhovoriť.