McDonaldu. Vtedy mi nedalo neutrúsiť uštipačnú poznámku na adresu jeho funkcie veľvyslanca Wavelandu v organizácii Greenpeace. Tentoraz prišiel ako autor reklamnej zvučky na akciu propagujúcu pivo Gemer. Vidiek, hoci úspešná kapela, mu na chleba nezarobí. Uživia ho práve reklamné spoty. Má však na svedomí aj niekoľko celkom slušných filmových muzičiek. Napríklad pre snímku Mira Šindelku Vášnivý bozk.

Čo je nové?

- Máme za sebou peknú šnúru po českých mestách. Boli sme aj na festivale v Trutnově.

Ako vás prijali?

- Publikum na nás nezabudlo. Hoci sme sa najprv báli. Najviac ma prekvapilo, že na koncerty chodili tínedžeri. Fakt neviem, ako sa o nás dozvedeli. Azda z rozprávania rodičov? Hrali sme viacero koncertov. Predstavili sme sa aj v pražskom paláci Akropolis. A vystúpili sme s rómskou speváčkou Věrou Bílou v hudobnom Divadle Karlín. Zaspievali sme si dokonca áriu z Predanej nevesty. Ja ako Janík, ona Mařenka, Kecala spieval Jiří Lábus. Malo to obrovský úspech.

Věra Bílá je ojedinelým zjavom na českej hudobnej scéne. Počula som, že si ju pozval na šnúru po Anglicku Peter Gabriel. Prečo ste si ju vybrali vy?

- Pretože sa čoraz viac zaoberám etnickou hudbou. A Věra je veľmi dobrá speváčka. Máme rozrobený spoločný projekt. Nakoniec, aj pesnička Vidiečan vznikla na exotických základoch. Pred rokmi, keď iného nebolo, som počúval rádio Österreich 3. Dávali reláciu svetový folklór, pesničku odkiaľsi zo Západnej Samoy. Odtiaľ ústredný hudobný motív Vidiečana. Toľko spoločného má táto tichomorská hudba s našimi ľudovými pesničkami.

V poslednom čase sú názory na rómsku menšinu dosť vyhranené...

- Zdá sa mi, že až príliš. Neznášanlivosť mi nie je blízka. Prirodzene, aj ja sám mám nepríjemné skúsenosti. Ale pokiaľ mi nikto neubližuje, nemôžem predsa kategoricky odmietnuť všetkých. Rómovia sú svojský národ. Keď si k nim nájdete cestu, je to iné. Spomínam si na milú príhodu: Věra v Karlíne dostala nádhernú kyticu. Od radosti ju hodila do publika. A potom sme všetci šli do krčmy zapiť úspech. ‚Prečo si zahodila kyticu, vieš, koľko ma stála,' vyčítal jej manažér. Inak, vyzeral na rodeného Róma. Keď sme potom spolu nahrávali v jednom štúdiu pri Prahe, spýtal som sa ho, ako mám vyslovovať text v rómčine. Rýchlo ma odbil, vraj, po cigánsky nevie, lebo je Maďar z Dunajskej Stredy.

Kedy uzrie album svetlo sveta?

- Všetko závisí od peňazí. Ale strašne by som ho chcel urobiť.

Greenpeace na Slovensku nedávno opäť otvorilo otázku bezpečnosti jadrových elektrární. Aký je váš postoj k tomuto?

- Nesúhlasím s výrobou atómovej energie. Nazdávam sa, že ide o nebezpečnejšiu možnosť ako hocičo iné. Človek nikdy nevie, komu preskočí v hlave a bude ‚prúser'. Pamätám si Černobyľ. Ukrajina má z výbuchu reaktora následky dodnes. A nie sú ani vyčíslené škody. Nehovoriac o ľudských životoch. Som jednoznačne proti.

Vidiek jestvuje slušných pár rokov, nahral však iba štyri albumy. Prečo tie niekoľkoročné medzery?

- Vždy si počkáme, kým projekt poriadne dozrie. Sme živá kapela. Tvrdím, že predovšetkým na zábavu. Vieme navodiť pocit pozitívnej energie - normálnu dedinskú tancovačku, aby sa ľudia odviazali. Preto sme nepodpísali žiadnu exkluzívnu zmluvu s vydavateľstvom. Nechceme byť tlačení do niečoho, čo je nám proti srsti.

A najnovší album vyjde kde?

- Spolupracujem so Sony Music. Inak patrím k tým, čo si CD-čka poctivo kupujú a nie napália. Robím to preto, aby som podporil naše vydavateľstvá.

Čo vám urobilo v poslednom čase radosť?

- Podarilo sa mi konečne postaviť dom. Bývame síce v Bratislave, ale blízko lesa. Teraz môžeme nahrávať CD hoci aj v obývačke. Urobil som si doma improvizované štúdio. Digitálna technika je dobrá vecička. Všetko si môžeš urobiť na počítači. A my sme počítačoví maniaci. Celá kapela.

Ako sa to prejavuje?

- Chalani surfujú na internete. A ja si zas rád prečítam elektronické noviny. Najmä českú tlač. Máme radi modernú techniku, hoci ju v hudbe nepoužívame.

Tvoja manželka, Simona Bubánová, je kreatívna riaditeľka reklamnej agentúry a známa výtvarníčka. Ako ste sa zoznámili?

- Pomáhal som jej maľovať obrazy. Fakt. Chodil som do kaviarničky, kde sa stretávali výtvarníci a umelci. Brali ma všetci ako exota z Rovinky. Tam sme sa voľáko zoznámili. Simona patrila k progresívnej výtvarnej vlne. Dnes je kreatívnou riaditeľkou reklamnej agentúry. Ale maľuje stále.

Kedy sa s Vidiekom vrátite do Košíc?

- Pred dvoma rokmi sme vystúpili na Jedlíkovej. Výborná atmosféra. Čudujem sa, že sa tam nehrá stále. Prídeme radi. Len čo nás zavolajú.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.