hodovania a oddychu. Do kategórie posledne menovaných patril aj Ďuso K., ktorý so svojou družkou Žofiou D. sedeli a popíjali v pohostinstve. Spoločnosť im robili Mária B. a František P. Čas sa lenivo vliekol, štvorica konzumentov bola unavená nielen z alkoholu, ale i z lúčov Slnka, ktoré cez otvorené okná nemilosrdne pripekalo. Toto všetko dokopy, vyhnalo invalidného dôchodcu Ďusa a jeho spoločníkov do tieňa stromov v záhrade jeho rodinného domu. Domáci pán družke často vyčítal, že sa nestará o domácnosť, a že si rada vypije. Občas ju kvôli tomu aj zbil, ale vždy sa zmierili, pretože aj on trpel podobným neduhom. Keď nepil, bolo všetko v poriadku, no keď siahol po poháriku, nevedel, kedy prestať.
"Pamätám si len, že som v ten deň vypil dve deci rumu a asi 11, možno i 12 deci vína. Bolo už niečo pred polnocou, keď naši priatelia odišli a ja so Žofiou sme ostali sami. Boli sme hladní a išli sme do kuchyne, že si pripravíme večeru. Jedlo sme začali pripravovať spolu, no po chvíli družka odišla do zadnej izby a sadla si na váľandu. Bola opitá a unavená. Zrazu som schytil nôž, podišiel som k Žofii a bodol som ju do hrudníka nad ľavým prsníkom… Ja si vôbec neviem spomenúť, prečo som to urobil, čo tomu predchádzalo, teda, či sme sa pohádali, alebo čo. Viem však, že potom, ako som družku bodol, vyložila si nohy na posteľ a ľahla si na chrbát. Potom začala chrčať… Vtedy som si uvedomil, že je s ňou zle. Dával som jej umelé dýchanie, ale to nepomáhalo a utekal som po pomoc…" opísal tragický záver pitky Július K. pred vyšetrovateľom. Žofia D. bodnutie kuchynským nožom s dĺžkou čepele 18 cm neprežila. Utrpela bodnorezné poranenie ľavej časti hrudníka s poranením srdca a pľúc, ktoré viedlo k zakrvácaniu osrdcovníkového vaku, k následnému zlyhaniu činnosti srdca a v konečnom dôsledku i k jej smrti.
Prokurátor obžaloval 52-ročného Júliusa K. z trestného činu vraždy, pretože v rodinnom dome v Borši, okr. Trebišov, kde prechodne býval, po predchádzajúcej hádke bodol svoju družku kuchynským nožom a spôsobil jej smrť. Pred senátom Krajského súdu v Košiciach obžalovaný odmietol vypovedať. V prípravnom konaní však vypovedal viackrát a treba povedať, že jeho výpovede sa v tom podstatnom, ako došlo k bodnutiu Žofie a čo mu predchádzalo, rôznili. Prvý raz tvrdil, že k nej pristúpil a bodol ju, druhý raz, že mu začala nadávať a tak zobral nôž a sadol si k nej na váľandu. "Položil som jej svoju ľavú ruku na jej ľavé plece a priložil som jej nôž, ktorý som držal v pravej ruke na hrudník a to na to miesto, kde bola neskôr zranená. Chcel som ju len postrašiť. Žofia mi zhodila ruku zo svojho pleca, urobila pohyb dozadu a potom dopredu, pričom sa napichla na nôž, ktorý som držal v pravej ruke. Vytiahol som nôž z jej tela a odniesol som ho do kuchyne. Keď som sa k nej vrátil, ležala na posteli, už sa nehýbala…
Žofia je mŕtva a tak sa už nikto nedozvie, ako to v skutočnosti bolo. V úlohe svedkov pred súd predstúpili priatelia obžalovaného a nebohej, ktorí s nimi v inkriminovaný deň a až do noci pili. Tvrdili, že tí dvaja, nežili dobre. Obidvaja pili, hádali sa a obžalovaný Žofiu napádal… "V ten deň však bolo všetko v poriadku, nemali medzi sebou žiadny konflik. Odišla som od nich okolo polnoci a o chvíľu na to prišiel Ďuso a povedal, že Žofia zomiera. Utakala som k nej, ale ona len ležala na váľande a chrčala… Ďuso mi povedal, že ju pichol nožom. Zľakla som sa a odišla som domov. Potom prišiel Štefan Č. a oznámil mi, že Žofia už zomrela. Išli sme k nemu a zavolali sme políciu…" vypovedala pred súdom pani Mária B.
Ďalší svedkovia, Štefan Č., Irena B., Monika K. a Alžbeta T. zasa potvrdili, že obžalovaný sa medzi pol jednou až jednou hodinou v noci, snažil privolať zranenej Žofii lekársku pomoc. "Prišiel, aby sme mu dovolili telefonovať na záchranku, že Žofia potrebuje lekára… Svedkovia opísali obžalovaného ako pracovitého človeka. "To on sa staral o celý chod domácnosti. Je pravda, že družku občas napádal, ale len vtedy, keď si vypil. Vyčítal jej, že sa o nič nestará," povedal na margo spolunažívania Ďusa so Žofkou, svedok Ján Š.
Krátko po čine, obžalovaného vyšetrili znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Tí dospeli k záveru, že Július K. nie je duševne chorý a vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Pod vplyvom alkoholu, ktorého mal v inkriminovanom čase v krvi asi 1,7 až 2 promile, bola mierne znížená len jeho schopnosť ovládať sa. Zo zistení znalcov tiež vyplynulo, že je závislý na alkohole a v súvilosti s tým dochádza i k počiatočnej degradácii jeho osobnosti. Medzi jeho dominantné črty patrí agresivita… Motívom činu, ktorý spáchal sa zo psychologického hľadiska javí konfliktný partnerský vzťah vystupňovaný alkoholom.
Žofia je mŕtva a tak sa už nikto nedozvie, ako to v skutočnosti bolo. To, za akých okolností zomrela, ozrejmil súdu znalec zo súdneho lekárstva. Ten jednoznačne vylúčil verziu obžalovaného, podľa ktorej sa poškodená napichla na kuchynský nôž sama. Málo pravdepodobnou sa mu videla aj možnosť, že k bodnutiu už nebohej ženy došlo v sede. Nevylúčil ju jednoznačne, no ako povedal, všetky zistenia nasvedčujú tomu, že obžalovaný a poškodená stáli v čase, keď došlo k bodnutiu, čelom k sebe…
Veľmi ľutujem, čo sa stalo. Čo už môžem povedať, nechcel som… Keby som nemal vypité, tak sa nič nestane. A čo sa týka toho, že som agresívny, tak ja si to nemyslím. A tak je to aj s pitím. Ako môžem byť závislý, keď ja viem vydržať aj dlhší čas nepiť, ale potom, keď si raz vypijem, neviem, kedy prestať," povedal na záver obžalovaný.
O jeho vine nemal súd žiadne pochybnosti. Za vraždu družky vymeral Júliusovi K. 10 rokov basy so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na to, že sa k spáchaniu skutku čiastočne priznal, snažil sa privolať družke lekársku pomoc, a svoj čin úprimne oľutoval.
Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
