prejavilo v kultúre starých národov. Zrkadlá poznali už v starom Egypte, Číne a Mezopotámii. Na ich výrobu používali kov, väčšinou bronz. Podoba zrkadla sa stáročia nemenila.
Prvé sklenené zrkadlá, ktoré sa v praktickom živote neujali vyrobili Féničania. Ukázalo sa, že kovové zrkadlá sú nepraktické, napriek tomu sa prvý vynálezca skleneného zrkadla dlho veľkej sláve netešil. Prvé sklenené zrkadlá sa objavili v roku 1279 v Benátkach. Benátske zrkadlá sa preslávili po celom svete, zberatelia starožitností ich vyhľadávajú dodnes. Benátčania už v tom čase dokázali vyrábať dokonalé a esteticky veľmi vkusné. Používali na svoju dobu veľmi vyspelú technológiu, ktorú dlhé roky zatajovali. Jej tajomstvo neskôr vyšlo najavo, že na sklo z jednej strany nanášali tenkú kovovú vrstvu. Majstri mali veľmi dobrý vkus, každý výrobok bol malým umeleckým dielom.
Monopol vo výrobe zrkadiel si udržali až do 18. storočia. Nedokázali ďalej utajovať technológiu výroby, zrkadlá sa začali rýchlo šíriť po celej Európe. Od 18. storočia sa stali hitom. Začali sa vyrábať rôzne druhy - malé vreckové, no nechýbali ani veľké nástenné ozdobné, stali sa prejavom prepychu a pompéznosti. V tom čase zrkadlo nebolo lacné, chudobnejšie rodiny si ho strážili ako oko v hlave.
Naši predkovia spájali so zrkadlom rôzne povery. V každej krajine boli iné zvyky, no zrkadlo ešte stále malo svoju autoritu. Tieto zvyky dômyselne dodržiavali najmä mladé dievčatá, ktoré sa chceli skoro vydať. Stará technológia výroby zrkadiel bola veľmi nezdravá, používala sa zmes pary cínu a ortuti. tieto látky sú zdraviu škodlivé, preto sa táto technológia prestala používať. Neskôr sa začalo používať striebro a rôzne zmesi chemických látok. Výroba zrkadiel sa stále zdokonaľuje, dnes sa používajú najmodernejšie technológie. Vedci v krátkom čase zistili, že má tento vynález svoju nezastupiteľnú funkciu aj vo vede.
Vynález zrkadla otvoril cestu pre konštrukciu prístrojov, ktoré pomohli aj pri niektorých ďalších vynálezoch. Poľský astronóm Jan Herelius zostrojil vďaka zrkadlu prvý periskop v roku 1637. Ak je reč o zrkadlách, nesmieme zabudnúť na ďalekohľad. Prvý ďalekohľad vynašiel taliansky fyzik Galileo Galilei, tento skvelý vynález ďalej zdokonalil v roku 1608 holandský optik Jan Lippershey. Nový ďalekohľad bol veľmi nedokonalý, bolo na ňom stále čo zdokonaľovať. K zdokonaleniu ďalekohľadu prispel anglický prírodovedec Issac Newton. V roku 1668 skonštruoval ďalekohľad na novom princípe, v ktorom využil zrkadlo. V krátkom čase nahradili moderné zrkadlové ďalekohľady zastaralé šošovkové. Haleov ďalekohľad vedci zostrojili v roku 1948. Zrkadlá sa uplatnili takmer v každej životnej sfére. Našli si uplatnenie v medicíne, vede, technike.
Ďalším dôležitým optickým prístrojom, kde sa uplatňujú zrkadlá je mikroskop. Vynašiel ho v roku 1590 holandský fyzik Zacharias Janssen. V súvislosti s vynálezom mikroskopu sa spomína aj Anthony von Leewenhoek. Vynález stále zdokonaľovali, v roku 1677 už zväčšoval vyše dvestokrát. V roku 1933 pribudol elektrónový mikroskop vďaka dvom nemeckým fyzikom M. Knollovi a E. Ruskovi. Zväčšoval vyše dvestotisíckrát, čo už pohlo svetom.
Dnešná éra počítačov, ešte klasické zrkadlá stále nenahradila. Využívajú sa aj vo výpočtovej technike najmä v skeneroch. Elektronika doteraz klasické zrkadlá nedokázala nahradiť. Čo prinesie budúcnosť? Uvidíme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
