dobrou ženou ani matkou a nedokáže sa vymaniť z osídiel svojej zhrdenej vášne. Odohráva sa v 10. a 20. rokoch dvadsiateho storočia na území Maďarska obývanom početnou slovenskou menšinou. Do metropoly východu dielo prišla predstaviť režisérka Krisztina Deáková.

Budapeštiančanka (ročník 1953) vyštudovala strih na Vysokej škole divadelného a filmového umenia v rodnom meste. O päť rokov neskôr, v roku 1982 získala aj diplom z réžie. Po krátkych televíznych filmoch nakrútila v roku 1989 celovečerný debut 'Esterina krava'. Na Prehliadke maďarskej kinematografie získal Cenu mesta Budapešti. Nasledujúca 'Hmla' jej v roku 1993 vyniesla v Salerme cenu primátora. Po televíznom 'Rodinnom lete' v roku 1995 nakrútila práve 'Jadvigin vankúšik', odmenený na tohtoročnej Prehliadke zvláštnou cenou poroty za réžiu, kameru, výpravu, kostýmy a ženský herecký výkon.

* Ako došlo k adaptácii?

- Vlastne som chcela nakrúcať podľa knihy Mihálya Babitsa 'Bocianí kalif'. Dostala som naň príspevok od grantovej komisie, robila som testovacie zábery. Potom som si však prečítala knihu Pála Závadu a rozhodla sa inak.

* Prečo?

- Nikdy nemyslím iba na jednu vec. Príprava filmu, hoci sa ním zaoberám denne, mi trvá najmenej tri roky.

Prečo táto voľba? Lebo ma príbeh viac zaujal, lebo je lepší. Je to ako láska, mení sa, jednoducho, zapáčil sa mi.

* Dôvod?

- Zaujal ma príbeh lásky. Leitmotívom je manželstvo a zrada. Odohráva sa v Rakúsko-Uhorskej monarchii, v dedine, kde nebývajú ľudia len slovenskej národnosti, ale aj Maďari a Židia. Keď mi padla kniha do ruky, pochopila som, že ide o vec, na ktorú som roky čakala. Musela som sa presvedčiť, že to nie je iba chvíľkové vzplanutie. Prečítala som si ju druhýkrát, tretíkrát. A už som vedela, ako postaviť story, ako zachovať štruktúru románu, uvidela svoj film.

* Mnohí tvrdia, že ťažko urobiť z literatúry film a neochudobniť ju.

- Ako badať, ide to. Vyžaduje si to iba dosť disciplíny a sily vybrať si z celku, čo chcete ľuďom povedať. Pri dopisovaní scenára zopár ľuďom skrslo v hlave rozvinúť film do päť, šesťdielneho teleseriálu. Ako rodinnej ságe, zachycujúcej takmer celé dejiny 20.storočia, by predlohe skvelo pasoval.

* A?

- Nápad sme zavrhli. Znamenalo by to čakať oveľa dlhšie, lebo príprava seriálu trvá večnosť. Okrem toho, neviem, či sa dá z dobrého teleseriálu urobiť hoci dobrý film.

* Scenár ste písali spolu s autorom knihy.

- Nazdala som sa, že by to mohlo byť užitočné. Závada sprvoti nechcel, vraj scenár ešte nikdy nepísal. Jednako si myslím, že ho odrádzala zodpovednosť. Zbavil sa tak možnosti vyhlásiť, že film sprznila režisérka. Lež hoci píšete spolu, v istom bode preberá zodpovednosť režisér. Ba pripísala som výjav, nemajúci predobraz v knihe. Jadvigina svokra s Jadvigou totiž nemajú nijaký spoločný výstup, pritom žijú pod jednou strechou. Závada to prijal, aj veľa ďalších zmien. Pracovali sme oddelene, vymieňali si kusy scenára po dvadsiatich, štyridsiatich stranách a vzájomne si ich pripomienkovali.

* Čo herecké obsadenie?

- Keď som sa rozhodla pre film, zistila som, že si Jadvigu predstavujem práve ako Ildikó Tóthovú. Poznáme sa už dlhšie, spolupracovali sme pri zopár projektoch a odrazu som si uvedomila, ako sa ich osobnosti prekrývajú. Nehľadajte tu však, prosím, nijaké lacné súvislosti. Pokiaľ ide o slovenských aktérov, Romana Luknára som videla v Šulíkovej 'Záhrade', ktorú aj dnes dávajú v Pešti. Viete, materinská reč postáv je slovenská, úradná maďarská, ale pri veľkých vnútorných poryvoch sa vracajú k materinskej. Luknára sme museli dabovať do maďarčiny. Marián Labuda hrá postavu národne cítiaceho slovenského farára, tak sme ho neprekladali. Nuž, a Peter Šimun stvárnil hluchonemého sluhu.

* Kde ste nakrúcali?

- Aj na Slovensku. V Bratislave a Piešťanoch, aj inde. Pôvodne malo ísť o maďarsko-slovenskú koprodukciu, ale Slovákom sa napokon nepodarilo zohnať peniaze.

* Skade potom prišli?

- Cez granty. Hlásila som sa o viaceré a zrejme sme uspeli. Jestvujú organizácie ako MMK, ORTT alebo MTV, ktoré poskytnú financie, ale len čiastočne. Čosi dá štát, musíte si hľadať koprodukciu. Mala som šťastie, že zdroje prišli po predstavení časti materiálu, keď som bola asi v polovičke. Žiaľ, producenti nie sú profesionáli a pracujú veľmi slabo. A tak režisér využíva osobné známosti, kontakty, ale jednako výsledky sú čoraz horšie.

* Pozícia uznávaných režisérov však musí byť lepšia.

- Nemajú ju ľahšiu. Taký Miklós Jancsó alebo István Szabó musia žobrať o peniaze ako hociktorý začiatočník. Nemá zmysel sa sťažovať. Vďaka Pálovi som získala nadhľad. Som šťastná, lebo nakrútiť vo východnej Európe celovečerný film je pomaly zázrak.

* Všetky diela máte z minulosti. Čo súčasnosť?

- Veľmi by som ju chcela, ale akosi sa mi to nikdy nepodarí. Možno budúci projekt.

* Námet?

- Európska súčasnosť za posledných štyristo rokov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.