"po predchádzajúcej vzájomnej dohode prevzali od leasingovej spoločnosti Škofin Bratislava, pobočka Cassoviacar Košice, osobné motorové vozidlo Seat Cordoba. "Auto prevzali na meno jedného z nich, ktorý ako vyplynulo z vyšetrovania leasingové splátky spoločnosti Škofin neodvádzal, ale auto odovzdal druhému obvinenému, ktorý ho vzápätí "odpredal doteraz neznámej osobe, čím svojím konaním obaja obvinení spôsobili škodu vo výške 430 tisíc korún."

Načim ešte uviesť, že trestné stíhanie bolo voči obidvom "začaté na základe výsledkov šetrenia odboru kriminálnej polície a zaistených listinných dôkazov". A napriek tomu, že od čias, kedy auto od Škofinu prevzali a zľahla po ňom zem, uplynulo viac ako dva a pol roka, vyšetrovanie nepokročilo veľmi dopredu. Okrem iného preto, že každý z dvojice protagonistov

obvinených z podvodu hovorí niečo celkom iné a vzájomne sa vylučujúce.

A tak vyšetrovateľ v zmysle paragrafu 94 Trestného poriadku pristúpil ku konfrontácii. Trestný poriadok totiž hovorí, že "ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár."

Jediný a zásadný rozpor medzi dvomi mužmi spočíva v tom, že ani jeden z nich nevie, kto auto prevzal a na čie meno a už vôbec ani netušia, kde by mohlo byť. Zmizlo kdesi v jame levovej...

Mladší z dvojice sa počas vyšetrovania bráni takto: "Niekedy vo februári 1998 sme sa my dvaja stretli v bistre a J. sa ma opýtal, či mu nepôjdem za ručiteľa na auto. Asi o dva dni neskôr som mu povedal, že pôjdem. On mi zobral občiansky preukaz a ďalšie moje doklady... Ešte v ten istý deň sme sa stretli v tom istom bistre, bolo to už poobede, a J. mi povedal, aby som šiel do kancelárie Casoviacaru, ktorá sídli hneď vedľa, a tam som podpísal zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla. Neviem už presne, koľko to bolo papierov, ale bolo ich veľa... Po podpise sme opäť išli do bistra, J. mi vrátil občiansky preukaz, dali sme si po jednom pive a potom sme sa rozišli. Neskôr sme sa občas viac-menej len náhodou - stretli, ale nič sa nedialo." Ako obvinený pred vyšetrovateľom ďalej uviedol, po určitom čase mu z ničoho-nič začali chodiť šeky na zaplatenie leasingu a zo Slovenskej poisťovne mu došli doklady na zaplatenie zákonnej poistky. "Zostal som ako obarený... S hrôzou som totiž zistil, že som majiteľom auta Seat Cordoba. Išiel som za J. s tými šekmi, ale on mi povedal, aby som sa nebál, že to vyplatí... Potom som ho dlho nevidel. Prisahám, pán vyšetrovateľ, že som žiadne auto neprevzal, ani neviem, čo sa s ním stalo... Chcem ešte dodať, že ja ani nemám vodičský preukaz!"

Ale druhý obvinený, Sečovčan J. má na vec iný názor: "Je pravda, že ma R. navštívil, lebo si chcel kúpiť auto. Ja som mu povedal, že dnes nie je problém vybaviť auto na leasing a že poznám jedného zamestnanca Cassoviacaru, ktorý to všetko vybaví... R. potom odovzdal tomu pánovi občiansky preukaz a on pripravil zmluvy a všetky ostatné papiere. Či R. auto fyzicky prevzal, to ja neviem..."

Poďme ďalej. Mladší z dvojice trvá na svojom: "Občiansky preukaz som dal J. v bistre, on si ho šiel prefotiť a čo sa týka potvrdenia od zamestnávateľa, ktoré bolo potrebné, J. mi doniesol už vypísané potvrdenie od akéhosi zamestnávateľa. Jeho adresu a názov firmy si už nepamätám... V ten deň, keď som bol podpísať zmluvu, J. si vyberal rôzne doplnky do auta, tzv. elektróny, autorádio a podobne, ja som videl už len auto pristavené na parkovisku pred autosalónom. Prisahám, pán vyšetrovateľ, že ja som auto ani kľúče od neho neprevzal. Ja som nadobudol taký dojem a presvedčenie, že auto patrí J., lebo on sa aj tak správal, akoby bolo jeho... V ten deň som to auto videl naposledy. Odvtedy neviem kde je..."

To bol názor. A teraz protinázor. Slovo má obvinený J.: "Ja prehlasujem, že auto musel prevziať R., ja som totiž v tom čase auto na leasing nepotreboval, keďže mám vlastné... A čo sa týka autodoplnkov, ja som do tej Cordoby nič nemontoval! Neviem sa vyjadriť k tomu, čo sa s tým auto dialo ďalej. Ja som ho neprevzal..."

A ešte raz obvinený R: "Ja som J. veril, keď mi tvrdil, že tie šeky zaplatí. Navyše už predtým mi hovoril, že on už má jedno auto na leasing a či teda nezoberiem auto na svoje meno... Ja som to bral tak, že som mu len ručiteľ..."

Nie je veľmi jasné, ako to je s tým autom, ktoré akoby záhadne zmizlo, ale taktiež nie je jasné, ako vznikli doklady, potrebné na vybavenie leasingu. Napríklad také potvrdenie od zamestnávateľa.

Obvinený R. "On mi doniesol už vypísané potvrdenie od akéhosi zamestnávateľa..."

Jeho protihráč J. zasa vypovedá takto: "Neviem o tom, že by bol zamestnancom tej firmy... A neviem, či som také potvrdenie vystavoval..."

A opäť R.: "Ja o takej firme, ktorá tam bola uvedená, nič neviem... Ja som bol v tom čase nezamestnaný. Bol som evidovaný na úrade práce..."

A naposledy obvinený J.: "Ja sa neviem vyjadriť k tomu, odkiaľ si R. doniesol potvrdenie od zamestnávateľa. Neviem sa vyjadriť k tomu, že by som mu ja niečo také dával..."

Mladší z dvojice, Košičan R. celú záležitosť uzavrel takto: "Ja neviem kto mi vystavil to potvrdenie, ale zabezpečil mi ho on. Pýtal odo mňa občiansky preukaz a povedal mi, že o všetko ostatné sa postará... Kde je to auto, to ja neviem..."

Kauza s nádychom kurióznosti. Každý si stojí na svojom a nevedno, ako to všetko skončí. Isté je len to, že tvrdý oriešok nakoniec bude musieť rozlúsknuť Okresný súd Košice II.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.