"životná technika", bez ktorej by sme ťažko obstáli v ľudskej spoločnosti.

Každý z nás sa usiluje dohodnúť s okolitým svetom dvojakým spôsobom. Tak, kde to je možné, formujeme okolitý svet podľa našich predstáv a zámerov. Tam, kde naň nemôžeme vplývať, prispôsobíme sa jeho danostiam.

Je to práve maska, ktorá spôsobuje ťažkosti pri hodnotení človeka. Zabraňuje, aby sa navonok prejavila naša skutočná podoba. Je to podľa stupňa inteligencie a osobných životných skúseností rôzny "ochranný postoj", za ktorým sa skrýva skutočný človek.

Takmer každý z nás zamietne poznámku, že nosí vedome masku. Ale v skutočnosti ju máme. Možno povedať, že existuje nepísané pravidlo: čím viac potrebuje niekto niečo skryť (možno skutočné alebo len domnelé nedostatky), tým menej si bude chcieť priznať, že sa pretvaruje. Pokiaľ človek dokáže rozoznať pretvárku a skutočnosť, pokiaľ sa usiluje túto pretvárku používať ako vedomú životnú techniku, dovtedy nehrozí nebezpečenstvo. V takomto prípade hovoríme o tzv. ohraničenom prispôsobovaní sa.

Sú však takí, ktorí sa celkom poddajú pretvárke. Žijú v presvedčení, že sú tým, za koho ich vydáva ich maska, identifikujú sa s ňou. Zdokonaľujú svoje prispôsobovanie a zanedbávajú budovanie trvalého vnútorného postoja. Ich správanie je jednoznačné, možno ho ľahšie prehliadnuť, ako správanie sa človeka, ktorý zo zdravého vzťahu napätia medzi skutočnosťou a zdaním v rozličných životných situáciách zaujíma stále iné postoje.

Každý z nás nosí masku, i keď nie každý si je toho vedomý. Je to v ranom veku nadobudnutý ochranný a obranný postoj, ktorý maskuje vnútornú podstatu, aby zostala taká, aká je.

Je dôležité rozlišovať medzi maskou a skutočným človekom. Maska je totiž "komplicom" skutočného ja.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.