svoje prvé a nedokonalé obrázky a neobídu sa bez nich ani slávni matematici, ktorí nimi zaznamenávajú svoje takmer nečitateľné a zložité výpočty.
Milostné listy alebo smutné listy oznamujúce rozchod, umelecké diela ani detské čmáranice by bez obyčajnej ceruzky nikdy nevznikli. Iba ťažko si dnes človek vie predstaviť, že pred rokom 1500 mohol existovať svet bez ceruziek. Tuba bola síce objavená už v 15. storočí, ale vo všeobecnú známosť vošla až v roku 1504. Vtedy zastihla skupinu pastierov v horách cumberlandského Borrowdalu búrka. Pozorovali, ako blesk rozsekol strom. Keď sa k nemu opatrne priblížili, uvideli pod spadnutým kmeňom čiernu hmotu. Najprv ju považovali za uhlie a pokúšali sa ju zapáliť. Hmota sa však nevznietila, a tak pre ňu našli pastieri iné využitie. Poslúžila im na značenie kameňov na cestách.
Povesť o cumberlandskom grafite sa rýchlo rozšírila a už v roku 1662 bola na svete prvá ceruzka. Pretože chýbal dostatok grafitu, prví výrobcovia ceruziek ho začali miesiť so živicou a lepidlami. Ceruzky vtedy vyzerali úplne inak ako ich poznáme dnes. Bola to vlastne tuha obalená povrázkom, ktorý sa odvíjal zároveň s tým, ako sa tuha postupne spotrebovávala. V roku 1761 založila rodina Faberovcov v Norimberku prvú továreň na drevené ceruzky. Ako ich náplň sa vtedy používala zmes z dvoch častí grafitu a jednej časti síry. O niečo neskôr požiadal Napoleon svojho dvorného vynálezcu Jacquesa Contého o nájdenie náhrady, aby sa síra nemusela dovážať. Conté prišiel na to, že je možné použiť zmes kaolínu, grafitu a vody. Táto zmes bola za tepla tvárna a bolo možné ju vsunúť do drážky v kúsku dreva.
Po svadbe Alexandera du Castella s Ottiliou von Faberovou bola založená továreň Faber-Castell, kde vznikol štandardný typ ceruziek, ktoré sa vyrábajú dodnes. Továreň sa neskôr stala popredným svetovým výrobcom ceruziek vysokej kvality a dokonalého designu. Dnes existuje v Európe iba deväť tovární na ceruzky. Celý rad tradičných značiek, napríklad talianske Presbitero, zanikol. Nedokázali súťažiť s lacným, ale zároveň nekvalitným tovarom, ktorým ázijské krajiny zaplavili svetový trh.
Najbežnejším tvarom ceruzky je šesťhran z dreva o dĺžke sedemnásť a pol centimetra a s guľatou tuhou v drážke o priemere dva milimetre. Každou z týchto klasických ceruziek by bolo možné nakresliť linku dlhú 55 kilometrov. Vyrábajú sa tiež ceruzky s guľatým prierezom, obrie ceruzky s tromi hranami a tuhou o priemere tri milimetre, ploché tesárske ceruzky s trojhrannou tuhou a nemôžeme zabudnúť ani na malé guľaté kozmetické ceruzky.
Na začiatku výrobného procesu je drevená doštička, v ktorej sa vysústruží drážka pre tuhu. Keď tuha priľne k drevu, výrobok sa uzatvára druhou drevenou doštičkou, tužky sa odrezávajú v stanovenej dĺžke a tvarujú sa. Povrch tužky sa obyčajne pokrýva piatimi vrstvami laku. Niektoré firmy používajú laky vo vodnom kúpeli, aby sa vyhli rozpúšťadlám, ktorých roztoky môžu byť škodlivé životnému prostrediu. Na vonkajšej strane sa pomocou tlačiarenských písmen a tradičnou zlatou farbou vyryje značka, typ modelu, číslo, miesto výroby a tvrdosť ceruzky. Poslednou etapou výrobného procesu je ostrenie hrotu tuhy, ktoré závisí od typu ceruzky. Dnes sa vopred rozomletá tuha miesi s tmelom vyrobeným z kaolínu. Najčistejšia tuha má vyššie percento uhlíka. Zmes tuhy s kaolínom sa uvedie do varu. Tvrdosť ceruzky závisí na dĺžke varu a na množstve obsiahnutého kaolínu. Vyznačuje sa číslami a písmenami: najtvrdšia nesie označenie 8H a tvrdosť sa znižuje až na 2 H, H, HB, F, B a 2B. Odtiaľ sa číslo znovu zvyšuje až na 8B, ktoré označuje najmäkšiu ceruzku. Aby tuhy na papieri lepšie držali, prechádzajú obvykle kúpeľom v roztavenom vosku. Aj na tomto procese závisí neskoršia tvrdosť ceruzky.
Pri výrobe je najdôležitejšia kvalita dreva, do ktorého sa tuha vkladá. Najkvalitnejšie je cédrové drevo. Firma Faber-Castell obhospodaruje lesy rýchlorastúcich ihličnanov v brazílskom Sao Carlos, ale aj iné firmy vyrábajúce kvalitné ceruzky používajú drevo z rýchlo rastúcich stromov.
Pastelky sa vyrábajú skoro rovnakým spôsobom ako obyčajné ceruzky. Jediný rozdiel je v tom, že sa zmes tuhy neohrieva, pretože vysoká teplota by zmenila charakter farebného pigmentu. Pre dosiahnutie kvalitnej farby tuhy sa používajú oxidy železa alebo syntetické pigmenty. Farebné pigmenty sa kombinujú so zmesou kriedy, kaolínu a ako tmel sa používa arabská guma vyrobená z celulózy. Z tejto zmesi sa vytvaruje gulička, natiahne sa ako povrázok, krája sa podľa danej dĺžky ceruzky a necháva sa sušiť. Keď stvrdne, dá sa vložiť do drážky v dreve. Farebné pigmenty by nemali obsahovať toxické ťažké kovy. Vďaka synteticky vyrábaným pigmentom sa značne rozšírila farebná škála sortimentu. Firmy ako Faber-Castell zásobujú trh škatuľami, ktoré obsahujú až tristo rôznych farebných odtieňov farbičiek. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že na ceruzkách by sa už nič nedalo zmeniť, stále sa inovujú. Dnes nájdeme na trhu rad modelov: ceruzky akvarelové, s nástavcom, so strúhadlom a gumou, ceruzky s nelámavou tuhou, prípadne pastelky, ktorých farby odolávajú slnečným lúčom. Škatule s pastelkami na pultoch papiernictiev, v regáloch supermarketov alebo v špecializovaných obchodoch s maliarskymi potrebami lákajú predovšetkým deti a umelcov. Tí majú dostatok fantázie, aby si dokázali predstaviť, aké bohatstvo skrývajú a ako nimi vyjadriť svoje farebné sny.
Autor: Spracovala: Jana VARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
