Košice, sa stala v poslednom období predmetom viacerých rokovaní zástupcov Slovenska a Ukrajiny. Nie je vylúčené, že celý spor, v ktorom ide o miliardy, skončí napokon na medzinárodnom súde. V najbližších týždňoch by sa mali uskutočniť stretnutia expertov z obidvoch strán a rokovanie na najvyššej úrovni je naplánované na december tohto roku.
Na počiatku ešte v roku 1983 bola podpísaná dohoda štyroch štátov RVHP o výstavbe KŤUKU. Stavba mala byť dokončená v roku 1990 a Ukrajina sa zaviazala, že náklady spojené s výstavbou podniku uhradí všetkým zúčastneným stranám prostredníctvom dodávok železorudných peliet do roku 2000. Nedošlo však k dostavbe, Ukrajina si svoj záväzok nesplnila a navyše došlo ku geopolitickým zmenám. Ukrajina po rozpade ZSSR prevzala na seba všetky záväzky, nemecká vláda po zjednotení od projektu odskočila, rovnako tak maďarská vláda. Najdôslednejšie sa zmluvy držali Rumuni, ktorí majú svoju časť podniku prakticky dostavanú a preinvestovali na ňu okolo 35 miliárd korún. Uznesením vlády ČSFR boli na česko-slovenskej časti podniku práce pozastavené v apríli 1992. Vo verejnej súťaži získala túto časť rozostavaného ukrajinského KŤUKU spoločnosť VSŽ a. s. Železiarne sa zaviazali dokončiť túto časť projektu, za čo mali z Ukrajiny dostávať železorudné pelety. Železiarne však neprevzali na seba záväzky bývalej federálnej vlády voči bankám, ktoré dovtedy projekt financovali.
"Slovenská republika po rozdelení federácie uzavrela s Českom v roku 1993 dohodu o rozdelení splátok štátneho úveru v pomere jedna ku dvom. Splátky tretiny úveru, ktorého celková výška je 10,864 miliardy korún, vrátane úrokov sú od roku 1993 každoročnou súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu a sú splácané," informoval nás hovorca VSŽ Jozef Marko.
Súčasná slovenská vláda zastáva názor, že treba zmluvu s Ukrajinou ukončiť a keďže si Ukrajina neplnila svoje záväzky, žiadať kompenzáciu vynaložených nákladov.
"VSŽ chcú v prvom rade odovzdať svoju časť stavby. Čo sa týka kompenzácie za doteraz vynaložené investície, vláda uznesením z apríla tohto roku splnomocnila ministra hospodárstva, aby ďalšie rokovania viedol k ukončeniu zmluvných vzťahov a ku kompenzácii vynaložených nákladov priznaním zadĺženosti na úrovni štátneho dlhu Ukrajiny voči SR a dobe splácania podľa dohody," uviedol J. Marko.
Podľa neho je niekoľko možností, ako kompenzovať náklady. Ukrajina napríklad v minulých týždňoch uznala za infraštruktúru odovzdanú v roku 1992 dodávku 1 107 000 ton peliet. V auguste bola odovzdaná aj ubytovacia kapacita, výstavbová základňa, zdravotné stredisko a sauna na účet zadĺženosti za 5000 ton peliet. Ak by Ukrajinci tieto dodávky dodržali, znamenalo by to pre VSŽ zhruba 1,5 miliardy korún za odovzdané objekty.
Slovenská časť KŤUK-u je rozostavaná na 50 percent a je v nej majetok za takmer 11 miliárd korún. VSŽ zatiaľ preinvestovali takmer 900 miliónov korún vrátane nákladov na ochranný režim. V tomto roku sa tieto náklady podarilo znížiť na 2,5 milióna Sk za mesiac. Za dokončenie svojej časti projektu, čo predpokladalo zhruba osem miliárd korún, mala Ukrajina VSŽ dodať 17 miliónov ton peliet počas desiatich rokov. Dodala však len veľmi nízky zlomok tohto objemu - 48 908 ton.
Keďže zmluvy bývalých štátov RVHP boli podpisované v časoch euforického "So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak", ani táto zmluva týkajúca sa KŤUK-u neobsahuje takú základnú záležitosť, akou je klauzula týkajúca sa možnosti zmluvu vypovedať. Aj preto bude cesta ku konsenzu viac než obtiažna a je reálny predpoklad, že celá kauza skončí napokon na medzinárodnom súde. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Brňo ju nedávno prirovnal dokonca k afére vodné dielo Gabčíkovo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
