Nespokojní nie sú iba stranícki bossovia z SMK, ktorí prišli s návrhom Komárňanskej župy, odmietavé stanoviská na územné členenie bolo počuť aj na stretnutí predstaviteľov štátnej správy budúcej Zemplínskej župy. Kritika padala na bratislavocentrizmus a chýbajúcu diskusiu v regiónoch. Aké praktické nedostatky má presadzovaný model, opýtali sme sa prednostu OÚ vo Vranove nad Topľou Igora Pribulu.
"Očakávané odštátnenie, decentralizácia a prechod kompetencií na samosprávu sú práve naopak sprevádzané špecializáciou a centralizáciou štátnej správy, rezortnými ministerstvami, čo okrem centralizácie prináša so sebou aj jej predraženie. Každá časť špecializovanej agendy si vyžiada svoj nákladný aparát, ktorý doteraz zastrešovala centralizovaná štátna správa pre všetky agendy.
No problémom, brzdiacim reformu, je ZMOS-om a predkladateľmi presadzovaný župný model usporiadania vyšších územných celkov, ktorý obstojí pred historikmi, ale je najvzdialenejší realite.. Nesúhlasné stanoviská možno dokumentovať na rozbíjaní prirodzených väzieb, napríklad náš okres existuje od roku 1969 a navrhovaná reforma, by znamenala jeho roztrhnutie, čo sa samozrejme v konečnom dôsledku dotkne predovšetkým ľudí žijúcich v tomto okrese. Ďaleko priechodnejší a určite prirodzenejší by bol návrh ôsmich vyšších územných celkov, korešpondujúci s dnešnými krajmi, neberúc pritom do úvahy počet obyvateľov. Navyše ´župný´ návrh má ešte jeden zásadný nedostatok, ktorý sa odráža v daňovej reforme. Tá mala reforme verejnej správy predchádzať, čím by presne stanovila rozpočtové pravidlá pre jednotlivé územné celky. Daňovú reformu by zase mala sprevádzať likvidácia štátnych fondov.
Takže tí, čo najviac horlia po reforme, by sa mali povzniesť nad osobné záujmy a urobiť reformu prístupnejšiu a priechodnejšiu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
