hudobnej scény Berco Balogh. Čo porába a ako si žije jedna z hudobných stálic, to nám už o sebe porozprával tesne pred vystúpením.

Čo nového, dlho o tebe nepočuť?

"Máme nové CD-čko, Bee conection, taká funk-soulová, pohodová hudba v podaní pop-jazzovej kapely. Vzniklo už pred rokom a pol v spolupráci s gitaristom Matúšom Jakabčicom. V týchto dňoch nám vychádza, krstíme ho desiateho."

Si známy skôr zo soulových polôh, v košickom Ges-ku si však "udrel" na jazzovú nôtu, spoločne s orchestrom Gustáva Broma. Je ti jazz blízky?

"K orchestru ma doviedol terajší dirigent Vlado Valovič. Obaja sme mali šťastie, že sme v telese zažili ešte legendárneho kapelníka Gustáva Broma, takže obaja máme k tomuto zoskupeniu i hudobnému žánru blízky vzťah."

Jazz je o voľnosti, živelnosti, je to i tvoj životný štýl?

"Myslím si, že môj život je úplne zvyčajný, mám dve deti, rodinku, takže mám určité povinnosti, ktoré zaväzujú. Ale už len to, že v kapele je veľa ľudí pokope, svedčí, že hráme, čo cítime. Keby boli medzi nami spory, nešlo by to. Máme voľné myšlienky, rešpektujeme sa a máme sa radi."

O umelcoch sa traduje, že žijú vo svete snov, ty si realista?

"Samozrejme. Všetci máme nejaké sny, ale väčšinou práve v jazze sa ocitáme v skutočnosti, v tom, ako to práve v živote je. Jazz nie je o peniazoch. Jazz je o láske k hudbe, o životných pocitoch a o širokej škále životných zážitkov. Takže v istom slova zmysle sme rojkovia."

Skladanie hudby a práca okolo je dosť veľké duševné vypätie. Ako si ho telesne kompenzuješ?

"V poslednom čase som sa začal trošku venovať sám sebe. Chodím pravidelne cvičiť, pomáha mi to v kondícii. Udržujem sa tak, že dva, trikrát do týždňa chodím do fitcentra. Ale zase nerobím to nejak cielene, nemienim, aby bol zo mňa kulturista. Cvičím skôr rekreačne. Človek si potrebuje občas prehnúť údy."

Pôvodcami jazzu sú najmä černošské krajiny i iné národnosti. Myslíš, že sa v tejto súvislosti na Slovensku vyhrocuje rasová neznášanlivosť?

"Áno, podľa mňa sa to vyhrocuje a základom vyhrocovania je ekonomika. Myslím si, že keď ekonomika a tieto veci fungujú, ľudia nemajú čas sa zaoberať rasovou nevraživosťou a inými vecami, ale starajú sa o to, aby im išiel biznis atď. Samozrejme, naša spoločnosť bola dlhé roky uzatvorená a málo ľudí z iných krajín u nás žilo. A keď sa naraz objavil človek inej farby pleti, všetci naň zízali. Dnes sa to už chvalabohu premiešava a keď idete, čojaviem, do susedných krajín, tam to aj vidno. Ide len o to, aby si ľudia zvykli a ja verím, že sme demokratická krajina a že sa to tu raz utrasie."

Si citlivý? Vplýva na teba napríklad jesenná melancholia?

"Ja jeseň milujem."

A podnecuje ťa?

"No, inšpiruje, lebo jeseň je strašne farebná a to mám rád."

Pokúšaš sa žiť zdravo v dnešnom svete chémie?

"Snažím sa žiť zdravo, ale dnes to vôbec nie je ľahké. Veď čo je zdravo? Snažím sa kontrolovať stravu a ustriehnuť trochu pohybu."

Bol si na dovolenke?

"Nebol, navyše strašne nerád chodím na dovolenky. Celý rok totiž cestujem. Teraz sme boli v Poľsku, nedávno sme mali obrovský koncert v Ľubline s Helenou Vondráčkovou, chystáme sa do Nemecka a potom opäť Poľsko. Takže strašne veľa cestovania, strašne veľa kilometrov a tak sa len teším, kedy budem mať chvíľu voľna práve doma."

Nájdeš si v zhone čas aj na zastavenie, napríklad na kontakt s prírodou?

"Ten kontakt si udržujem každý deň prostredníctvom nášho psa, yorkshirskej teriérky Cassie. Osobne nemám na výlety do lesa veľmi čas, ale keď je voľná chvíľa, deti i s manželkou stále niekam vypadnú."

Dnešné časy sú pre umelcov ťažké, nebuduješ si "zadné dvierka" pre každý prípad?

"Nie, zatiaľ sa nemienim preorientovať a keby som aj náhodou musel robiť iné ako spev, zas by som určite skončil v nejakej kultúre. To mi je blízke a tam sa viem orientovať. Chvalabohu, v ničom zatiaľ nepodnikám a žijem z hudby. Myslím si, že sa to dá, len netreba mať vysoké nároky."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.