pôsobia ľavičiari, začal mať dôstojnejší charakter, než tomu bolo za riadenia ministerstva obrany predstaviteľom národniarov Jánom Sitekom. V rámci Dňa obetí Dukly a 56. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) sa na Duklianskom priesmyku zišlo niekoľko stoviek občanov. Prišli s vojenskou hudbou a jedenásťranovou salvou, ktorú vypálili vojaci bardejovského prieskumného práporu, vzdať hold padlým československým vojakom. Predtým vyše kilometrovú kolónu drahých a drahších áut sprevádzali pohľady občanov pri cestách v Ladomirovej, Hunkovciach a Krajnej Poľane. V zastúpení prezidenta SR položil k podnožiu pamätníka na Dukle veniec z kvetov vo farbách slovenskej trikolóry, náčelník vojenskej kancelárie generálporučík Mojmír Hergovič. Ďalšie vence boli od slovenského a českého ministerstva obrany, odbojárskych organizácií, štátnych a samosprávnych orgánov, ale aj od vojenských pridelencov v SR - Ruskej federácie, Poľska a Ukrajiny.
Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Jozef Pivarči zdôraznil v prejave, že ťažkým bojom o Duklu v čase pľušte, mrazivej hmly a všade prítomného blata zodpovedali aj ľudské obete. Z radov československého zboru padlo počas útokov na priesmyku 844 bojovníkov, Červená armáda stratila 11 500 vojakov. "Tieto fakty nikto nikdy nemôže spochybniť ani po 56 rokoch," uviedol J. Pivarči. "Aj keď sú názory na túto operáciu v súvislosti s jej následným dopadom stále rôzne, som presvedčený, že je nedeliteľnou súčasťou našich dejín. To množstvo vojakov, ktorí padli na Dukle, si zaslúži našu úctu," reagoval neskôr, už mimo oficiálnej časti. S prejavom na cintoríne vystúpil aj predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generál Karol Schwatz. "V poslednom čase nás znepokojuje znevýhodňovanie účastníkov odboja, ako aj vekovo starších občanov v sociálnej a zdravotnej oblasti," uviedol. Neskôr sme ho poprosili, aby tieto slová konkretizoval. "Napríklad sa nám snažia odňať bezplatnú kúpeľnú liečbu. A nielen odbojárom, ale všetkým dôchodcom. Chceme, aby ľuďom, ktorí na to nemajú, platili liečenie. Aby sa tam mohli dostať, ak to potrebujú," povedal. Zároveň poznamenal, že tí "hore" by sa tým mali zaoberať. Pri soche armádneho generála L. Svobodu vo Svidníku zaznel aj prejav čestného občana mesta, 82-ročného generála Oldřicha Kvapila. Medzi účastníkmi spomienkového stretnutia sme našli aj dcéru veliteľa 1. čs. armádneho zboru Zoju Klusákovú-Slobodovú. "Mám veľkú radosť, že tu stojí," povedala so slzami v očiach, pozerajúc na sochu svojho otca. "Posledných desať rokov jeho života nebolo ľahkých. Zažil veľa útokov na svoju osobu za to, čo urobil, alebo neurobil. Som veľmi rada, že tu stojí, a stále má také dobré vzťahy s obyvateľmi Svidníka, ako keď ešte žil."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
