však nevniesla minimum svetla do prognóz ohľadne riešenia "etnogénnych" koaličných sporov. Z Moldavy nad Bodvou nevzišlo vôbec nič, čo by sme doteraz nevedeli a čo by tu doteraz už nestrašilo. Naďalej teda platí, že možnosť vystúpenia z koalície viaže SMK na územné členenie, kde stále trvá na župe zo "svojich" okresov, a ústavu podporí iba výmenou za splnenie už notoricky známych troch podmienok.
Politický rezultát sedenia tu ale je: užšie vedenie okolo Bugára obhájilo svoje bývalé kroky a získalo mandát na tie nasledujúce. Čo za nové chvaty a presvedčovacie metódy nasadia, aby prerazili múr nepochopenia partnerov, zostáva ale i po Moldave záhadné. Rovnako tak stratégia pre prípad, že dostanú definitívne veľkým košom - povedať, že okamžite zvolajú ďalšiu mimoriadnu radu, je dosť o ničom. Isteže sa rokovacie stratégie do sveta nevytrubujú, očakávania, ktoré sami Maďari nafúkli, ale boli veľké.
Na rokovaní silne rezonovalo sklamanie z partnerov, ktorí nechcú plniť dohody. Najmä Béla Bugár hýril kritikou predovšetkým Dzurindu, pripomienky ku ktorému akoby opísal z vyhlásení Demokratickej strany. "Premiér je pasívny, hrá na všetky strany" a pod. - to naozaj nie sú po dvoch rokoch originálne zistenia. A - celkom správne - nedokáže Bugár najmä prehltnúť, že Dzurinda vyhlásil "pôdny spor" za kauzu medzi SMK a SDĽ. Pričom je to skutočne záležitosť celej koalície a je absurdné, aby sa jej líder iba nečinne prizeral, ako sa dve strany hádajú o to, čo sám podpísal a čo stojí čierne na bielom v programe jeho vlastnej vlády.
Spravodlivé rozhorčenie Bugára a celej SMK tu však radno zbrzdiť - ešte kým lacnému sebaukájaniu sami neuveria. Je bez diskusie, že premiér by mohol stáť modelom pre sochu alibizmu; ale, ako sám predseda SMK opozdene konštatuje, od počiatku vládnutia. "Toto správanie bolo príznačné už v prvom polroku a z toho sa začali odvíjať problémy v SDK", vidí DNES už celkom jasne.
Priatelia v Moldave a my všetci by sme sa preto mali Bugára pýtať, kde vtedy bol. Robil to isté, čo Dzurinda teraz - keď práve nešlo o "priority" SMK, mlčal s hlavou pod paplónom a čakal, ako sa tá-ktorá kauza vyvinie, aby sa potom k "víťaznému riešeniu" slávnostne pridal. Jednoducho a jasne - SMK politizovala síce kultúrne a najcivilizovanejšie, zároveň však oportunisticky a účelovo.
Ak sa už Bugár v histórii tejto koalície za niečo sporné napokon postavil, väčšinou vždy v ruke s kalkulačkou, na ktorej počítal budúce výnosy. Typickou bezzásadovosťou s príklonom k silnejšiemu bola zo strany SMK napr. kauza Kaník. Či naposledy - pred týždňom - valorizácia poľnohospodárskych dotácií, kde sa napokon všetci poslanci SMK pridali ku Koncošovi, SDĽ a SOP, aby tak spolu s opozíciou znetvorili vládny návrh. Prečo sa delegáti v Moldave nepýtali, kde zostal v tej chvíli poľnohospodársky program strany?
Nuž, na oltári jalových nádejí, že SDĽ možno "ocení" takúto nečakanú ústretovosť. Preto ak SMK a Bugár dnes Dzurindovi vyčítajú slabošstvo a nedôstojnú skrývačku, mali by si lepšie všimnúť i vlastný vklad, ktorým do klenotnice koaličných zákerností a podrazov sami prispeli. Vyzerá dosť neúprimne, ak niekomu začína ležať dodržiavanie dohôd na srdci až vtedy, keď beží o jeho vlastné priority. A môže byť aj dosť neskoro - nákaza totiž už skosila v koalícii temer každého. SDĽ i KDH už vyslali SMK nedvojzmyselné signály, že ak inak nepôjde, vládnuť sa dá aj v trojke. "Natenko" (Čarnogurský), ale dá.
Mýlia sa síce (so 76 hlasmi a pri totálnom rozklade SDK vylúčené), čo však neznamená, že na to prídu alebo sa zľaknú. Veci došli nesmierne ďaleko - odskáče si to minimálne novela ústavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
