Marcela GÁLOVÁ Peter FURMANÍK
Vaše listy a množstvo korešpodenčných lístkov, ktoré ste nám opäť zaslali, svedčia o tom, že súťaž KORZÁR V TALÁRI vzbudila váš záujem aj v 44. kole. Najprv si však stručne pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Na krk mu priložili nôž a ruky zviazali špagátom" sme priniesli príbeh mladých stopárov, ktorí olúpili vodiča, čo sa nad nimi zľutoval.
"Medzi obcami Sečovce a Dargov smerom do Košíc ma stopli chlapec a dievča. Chceli, aby som ich zviezol, že sa potrebujú dostať do Žiliny. Keď som prikývol, že ich zoberiem, prišli k môjmu autu ešte dvaja chlapci, že aj oni sa chcú zviesť. Nasadli do auta všetci štyria, no sotva som prešiel pár kilometrov, požiadali ma, aby som zastavil, že idú na vécko. Z auta však vystúpil len najmladší z chlapcov a ešte aj dievča. Vzápätí mi ten, čo sedel za mnou, priložil na krk nôž a druhý, sediaci vedľa mňa, mi zviazal ruky "šnúrou" na bielizeň. Vyzvali ma, aby som im vydal všetky peniaze, čo mám, a k tomu auto. Mal som v jednom zväzku asi 1200 korún, ale ako som im ich so zviazanými rukami dával, podarilo sa mi z nich strčiť päťstovku pod sedadlo. Rázne som však odmietol vydať im auto. Sľúbil som im, že ich odveziem, kam budú chcieť. Oni s tým súhlasili, rozviazali mi ruky, ale aj tak som pár kilometrov šoféroval s nožom na krku. Chceli, aby som ich viezol smerom na Rožňavu a keď zbadali môj mobil a na ruke zlatý prsteň, žiadali aj tieto veci, no nedal som im ich. Keď sme prišli do Rožňavy, oznámil som im, že ďalej ísť nemôžem, pretože už nemám naftu. Vystúpili z auta, zobrali mi sveter, z dokladov si opísali moju adresu a pohrozili mi, že keď ich udám, budem mať s nimi problémy," vypovedal pred súdom vodič, ktorý doplatil na svoje mäkké srdce.
Štvorica mladých lúpežníkov smerovala na autobusovú zastávku, kde ich zbalili policajti. Keďže Darina a Bystrík boli maloletí, zo spáchania tohto nebezpečného činu sa pred súdom zodpovedali len Milan a Richard. Tí veľmi rýchlo pochopili, že zatĺkať nemá cenu a tak sa bez otáľania priznali. Z ich výpovedí vyplynulo, že v auguste 1998 strávili spolu s maloletým kamarátom Bystríkom niekoľko dní na Zemplínskej Šírave. "Bol to môj nápad, že pôjdeme do Bratislavy. Nemali sme však peniaze, a tak som navrhol, že okradneme nejakého vodiča, ktorého si stopneme. Rozdelili sme si úlohy, kto čo urobí, teda, že ja priložím vodičovi nôž na krk a Richard mu zviaže ruky. S mojím návrhom súhlasili aj Bystrík s Darinou, ktorí mali stopovať. A nakoniec sme to tak aj urobili," vypovedal pred súdom Milan. Jeho kamarátovi Richardovi nebolo do reči a tak predseda senátu prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. V podstate potvrdil všetko to, čo vypovedal jeho spoluobžalovaný. Priznal, že keď vodičovi Fiata Croma priložili nôž na krk a zviazali mu ruky, videli, že má strach. Vydal im peniaze, lebo sa bál, že mu zoberú auto. Preto radšej súhlasil, že ich odvezie, kam budú chcieť.
Kto boli a aké školy navštevovali chlapci sediaci na trestnej lavici? Obidvoch vychovávali len mamy. Boli žiakmi SOU, no o štúdium mali veľmi malý záujem, čomu zodpovedali aj ich študijné výsledky.
Súd ich uznal vinnými z ozbrojenej lúpeže, za ktorú 19-ročný Milan vyfasoval 5 rokov basy a jeho o tri roky mladší kumpán Richard, keďže bol mladistvý, schytal o polovicu menej. Proti verdiktu sa odvolali nielen obžalovaní, ale aj Richardova mama a zástupkyňa odboru starostlivosti o rodinu a mládež. Všetkým sa zdal trest neprimerane prísny.
A tu sa náš príbeh končil. Dotvoriť ho ste mali možnosť vy, milí čitatelia. Pýtali sme sa vás, aký bol konečný verdikt odvolacieho súdu a aj to, ako by ste rozhodli vy sami, keby ste mali na sebe čierny talár s fialovým lemovaním.
Do redakcie sme dostali 107 odpovedí, z ktorých 92 sme považovali za správne. Presnejšie povedané, išlo o tie odpovede, z ktorých bolo zrejmé, že na konečnom verdikte sa nič nezmenilo. Aj v skutočnosti príbeh tak skončil. Odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu s tým, že vzhľadom na nebezpečnosť konania obžalovaných a na to, že mladistvých páchateľov podobných činov neustále pribúda, je z hľadiska generálnej prevencie potrebné uloženie nepodmienečných trestov. A navyše, mladí muži dostali tresty na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá sa pohybuje v rozpätí od 5 do 12 rokov.
ZA VYKONANÚ PRÁCU PRIMERANÁ PLÁCA!
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme.
Vojtech SPIŠÁK z Čiernej nad Tisou: "Odvolací súd odvolanie zamietol, i keď na prvý pohľad
sa javí trest pre takých mladých ľudí neprimerane prísny. Na strane druhej si však musíme uvedomiť, že je namieste, pretože ide o závažnú trestnú činnosť, ktorá naberá na obrátkach. Jednoznačne som za to, že s ňou treba skoncovať už v zárodku." Ján HENZÉLY z Košíc: "Richardovi podobne ako Milanovi škola nevoňala, ale ani s ich výchovou to nebolo v poriadku. Podľa môjho názoru súd rozhodol správne, lebo tu išlo o detailne rozpracovanú ozbrojenú lúpež a nie o postrašenie... Zamyslieť by sa mali nad sebou i rodičia všetkých štyroch, ako ich vychovali." Jolana TALOVÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Prípad je kdesi na hranici ozbrojenej, pripravovanej a organizovanej lúpeže a miernejšieho vydierania, resp. útlaku a krádeže. Odvolací súd potvrdil verdikt. Priznám sa však, že ja ako žena a matka by som sa odvolala proti dĺžke trestu Richarda, lebo dva a pol roka je v jeho veku dosť veľa a má aj čistý trestný register. Ale ako jeho matka by som sa čosi musela opýtať aj samej seba..." Mária ROZEKOVÁ z Košíc: "Ja si myslím, že odvolací súd obžalovaným nevyhovel, aj keď im vodič sám dal peniaze. Dal im ich pod nátlakom a zo strachu."
Vladimír LOJKO z Rimavskej Soboty: "Proti takýmto gangstrom treba postupovať razantne. Mne sa zdal trest veľmi nízky. Páchatelia boli agresívni a vodič mal šťastie, že ho nezranili. Odvolací súd potvrdil verdikt prvostupňového súdu." Peter CSUDÁKY z Košíc: "Na celom prípade ma zaráža skutočnosť, že sa o pohyb mladistvých ich matky veľmi nestarali. Museli predsa vedieť, že ich ratolesti nemajú na dlhšie kempovanie pri sebe dosť peňazí." Antónia MARCIŇÁKOVÁ z Jarovníc: "V tomto prípade odvolací súd nevyhovel odvolaniu a teda platí pôvodný rozsudok. Načim len veriť, že trest odňatia slobody tu splní svoj účel a zabezpečí nápravu. Protagonisti príbehu mali celú akciu dobre premyslenú a zrežírovanú. Nevidím dôvod, prečo by sa za to nemali patrične zodpovedať."
Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Predpokladám, že odvolací súd verdikt trochu zmiernil. Neplnoletý Richard skončil s podmienkou a Milan dostal 2 roky nepodmienečne. A môj názor? Ja by zostal pri pôvodnom verdikte." Andrej TEJBUS z Lipan: "Poučenie z prípadu je také, že stopárov netreba brať. Poskytnete totiž len ďalšiu príležitosť na nepredvídané udalosti... Súd, bez ohľadu na to, či prvostupňový či odvolací, nemohol urobiť nič iné, len odmeniť podarených viťúzov." Anna VAŠIČKANINOVÁ z Rešova: "Nazdávam sa, že odvolací súd by mal znížiť tento prísny trest, ale v každom prípade ponechať trest odňatia slobody. Ide totiž o obžalovaných s čistým registrom, aj keď hneď ich prvý čin je taký závažný. V takom mladom veku je ešte u oboch veľká nádej, že sa napravia."
Pavol KOVALÍK z Košíc: "Celá akcia bola vopred pripravená takým spôsobom, akým sa robí ozbrojená lúpež a nie vydieranie. Tu mohlo dôjsť len k zníženiu trestnej sadzby u Milana a snáď podmienečný trest u Richarda. Prihliadnuť treba na ich čistý register, ako aj ich amaterizmus."
Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádku: "Keby som bola v úlohe sudcu, potvrdila by som rozhodnutie prvostupňového súdu. Tu naozaj nešlo o vydieranie, ale o ozbrojenú lúpež, o čom svedčí príprava činu. Rozbujnenú kriminalitu takéhoto druhu treba zastaviť hneď v začiatkoch!" Ján BOČKAY z Košíc: "Zdá sa, že prevychovať netreba len obžalovaných, ale aj zástupkyňu odboru starostlivosti o rodinu a mládež. Bol by som zvedavý na jej reakciu, či by aj naďalej tvrdila, že šlo o akt dobrovoľnosti, keby bola na mieste poškodeného a mala na krku nôž."
Pavol LEŠČÁK ml. z Pečovskej Novej Vsi: "Prípad napĺňa skutkové znaky pripravovanej ozbrojenej lúpeže (nôž, povraz na zviazanie). Poškodený svojou mäkkosťou srdca a vyjednávaním nedal dôvod k tomu, aby páchatelia nôž použili a tak možno šlo len o vydieranie. Ako predseda odvolacieho senátu by som sa poradil so znalcami v odbore prevýchovy, či sú schopní za kratšiu dobu uviesť Milana a Richarda na správnu koľaj, teda do bezúhonného života."
Monika ROZEKOVÁ z Košíc: "Myslím si, že odvolací súd žiadosti vyhovel a trest znížil. Bol to totiž neprimerane vysoký trest za takú ozbrojenú lúpež, pri ktorej sa nikomu nič nestalo a vodič im dal peniaze prakticky sám. Nehovoriac už o tom, keď nejaký bastard dostane len dva roky za znásilnenie..."
Jozef VYSOČÁNI z Hanušoviec nad Topľou: "Nebolo to žiadne vydieranie, ale jednoznačne išlo o ozbrojenú lúpež s použitím noža ako zbrane. Na prípade ma zvlášť zarazila skutočnosť, že sa odvolala aj zástupkyňa z odboru starostlivosti o rodinu a mládež a zľahčovala závažnú trestnú činnosť. Tým nepriamo dala mládeži tip na páchanie rôznych deliktov s tým, že uvedený odbor sa to bude snažiť zahladiť."
Tatiana GIRMANOVÁ z Košíc: "Súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, že išlo o lúpež a nie o vydieranie. Ja by som rozhodla rovnako. O vydieranie by šlo v tom prípade, keby od vodiča žiadali iba to, aby ich niekam odviezol. No keďže od neho žiadali peniaze a veci, jednoznačne to bola lúpež." Ľuboslav LEŠČÁK z Lipan: "Takéto činy sa v poslednom čase prudko rozmáhajú a treba im predchádzať. Napríklad aj poriadnou výškou trestu." Mária REPASKÁ z Košíc: "Čistý trestný register by mal byť pre každého samozrejmosťou ako dýchanie a nie plusom pri získavaní poľahčujúcich okolností. Odvolací súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako ozbrojenú lúpež a nie ako vydieranie. K poľahčujúcej okolnosti som sa už vyjadrila..." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Súd zrejme neprihliadol na fňukanie nešťastných mám a stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania ich ratolestí zhodnotil ako vysoký. Obžalovaných uznal vinnými. Myslím si, že aj tu musí platiť: Za vykonanú prácu primeraná pláca!"
ŠTYRIDSIATY ŠIESTY SÚŤAZNÝ PRÍBEH
Dodnes nie je celkom jasné, či protagonista príbehu, ktorý mal v tom čase 28 rokov, vošiel do domu dôchodkyne naisto s tým, že ho mal už vopred vytipovaný, alebo to bola viac-menej náhoda. Akože ho to v tej chvíli práve napadlo... Isté je len to, že okolo štvrtej popoludní cez neuzamknutú vonkajšiu bránku vstúpil do dvora rodinného domu, ktorý obývala postaršia pani. Zaklopal na dvere a keď mu domáca otvorila, surovo ju odsotil, vošiel na verandu a tam na prestrašenú ženu vytiahol pištoľ. Priložil jej ju k hrudi a naznačil, aby išla ďalej.
Takto sa dostali do spálne a po celý čas sa jej vyhrážal, že ju zastrelí, ak mu nedá love. Bála sa, veľmi sa bála, lebo nevedela, že neznámy "maskovaný" násilník nedrží v ruke ozajstnú pištoľ, ale iba atrapu. Obyčajnú detskú napodobeninu pištole! Trasúc sa po celom tele, keďže vyhrážok zastrelením neubúdalo, ba práve naopak, pristúpila k poličke, na ktorej mala položený pamätníček. Roztvorila ho a vybrala z neho 700 korún. Potom od nej neznámy lúpežník pýtal aj obrúčku, ktorú mala na prstenníku ľavej ruky. Chvíľu rozmýšľala, čo ďalej, ale neznámy na ňu stále mieril pištoľou, tak ju radšej dala dolu a pokorne mu ju odovzdala. Násilník si prezrel celý úlovok - peniaze v hotovosti i obrúčku - a zdúchol ako gáfor. Asi hodinu po tom čírou náhodou zavolala prepadnutej žene istá pani Anna O. Dozvedela sa, že bol u nej neznámy Róm s pištoľou, ktorému musela dať peniaze. Pani Anna nelenila a siahla po telefóne...
Netrvalo dlho a v rukách mužov zákona skončil 28-ročný Štefan, ktorý celý príbeh popísal takto: "Vošiel som do toho domu preto, lebo som chcel peniaze. Mal som na hlave natiahnutú starú parochňu a pri sebe som mal detskú pištoľ z umelej hmoty..." Na otázku vyšetrovateľa, aká bola dlhá, ukázal rukami dobrých dvadsať centimetrov. A potom pokračoval: "Keď mi stará otvorila, pýtal som love. Išli sme dnu, do spálne... Tam mi dala 700 korún aj zlatú obrúčku." Potom priznal, že po celý čas na vystrašenú ženu mieril pištoľou. Keď od nej odchádzal, cestou zahodil do kontajnera pištoľ aj starú parochňu. A ako celú vec videla prepadnutá stará žena? "Boli asi štyri hodiny, keď som začula škrabanie na dvere. Myslela som si, že je to moja mačka, preto som odomkla a otvorila vchodové dvere... Vtedy som zbadala, že pred dverami niekto stojí. Sotil ma na verandu, v ruke mal pištoľ a mieril na mňa. Bála som sa, veľmi som sa bála." Ako ďalej uviedla, neznámy sa postavil priamo pred ňu a s pištoľou v ruke žiadal peniaze. "Cúvajúc som šla do kuchyne, tam som sa na prahu obrátila a spolu sme vošli do spálne. Po celý čas pýtal peniaze... Zastavili sme sa pri skrini a on mi prikázal, aby som mu povedala, kde sú skryté love. Na vrchnej poličke som mala položený pamätníček, z neho som potom vybrala peniaze... Nebolo mu dosť, lebo si pýtal aj obrúčku. Bála som sa a tak som ju radšej stiahla z prsta." Na otázku vyšetrovateľa, ako vyzerala tá pištoľ, žena odvetila: "Bola veľká, čierna. Keď na mňa mieril a vyhrážal sa, že ma zabije, mala som strach. Myslela som si, že je to naozajstná zbraň." Na polícii potom vypovedal aj Róm Július M., ktorému lúpežník krátko po čine dal obrúčku s tým, aby ju niekde dobre speňažil. Ako povedal, nevedel, že pochádza z lúpeže.
K slovu sa dostal aj pracovník záložne, podľa ktorého "do záložne prijali zlatú obrúčku od Júliusa M., s ktorým uzavreli aj záložnú zmluvu." Kópia tejto zmluvy sa stala súčasťou vyšetrovacieho spisu a neskôr slúžila ako jeden dôkazov. Počas vyšetrovania sa k slovu dostali aj znalci z odboru psychiatrie, ktorí uviedli, že Štefan bol v tom čase "evidovaný v psychiatrickej ambulancii pre závislosť na prchavých látkach. Netrpí však žiadnou duševnou chorobou, ide u neho iba o ľahkú duševnú poruchu v dôsledku škodlivého zneužívania toluénu. Nebola však u neho preukázaná chorobná závislosť na toluéne ani na iných podobných látkach. V čase činu bol schopný rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Psychopatologická súvislosť medzi jeho fetovaním riedidiel a lepidiel a spáchaním trestného činu zistená nebola."
Tri mesiace po prepade, keď z výsledkov vyšetrovania bol zrejmý celý priebeh kauzy, prokurátor obžaloval Štefana z trestného činu lúpeže, ktorú spáchal so zbraňou v ruke, keďže v zmysle Trestného zákona je zbraňou všetko to, čo robí útok dôraznejším. Zároveň ho obžaloval aj z porušovania domovej slobody, pretože "neoprávnene vnikol do domu iného a použil proti inému hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci - peňazí - so zbraňou v ruke. Porušil jeden zo základných záujmov štátu spočívajúcich v ochrane domovej aj osobnej slobody, pričom motívom jeho konania bola zištnosť."
Obžalovaný (mimochodom už bol predtým súdne trestaný, aj keď nie za lúpeže) sa pred súdom priznal a podrobne popísal spáchanie skutku, ktorý oľutoval... Súd kauzu uzavrel tak, že ho uznal vinným zo žalovaných trestných činov.
Napíšte nám, aký trest mu vymeral. Nejde nám o určenie presnej výšky trestu, tá, samozrejme, je jedine v rukách konkrétneho trestného senátu, ale ide nám o rozpätie, v ktorom sa súd mohol pohybovať. Je to tak trošku chyták, pretože ak si pozorne prečítate celý text krimisúťaže, odpoveď v ňom nájdete ukrytú.
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate vždy o dva týždne, kedy prinášame štatistiku odpovedí, ale aj mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie výške 500, 300 a 200 Sk. Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v jednotlivých krajských redakciách.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr 19. októbra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
