vízom. Hoci sú dôvody na takéto konanie u každej zo spomínaných krajín rozdielne, v každom prípade to pre Slovákov znamená obmedzenú možnosť cestovania. Po mesačnej odmlke sa začiatkom septembra zaradilo do tohto zoznamu aj Belgicko, ktorého úrady dospeli po "nevízovom" auguste k názoru, že sa vedia zaobísť aj bez slovenských Rómov žiadajúcich o "politický" azyl. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sme sa o tejto háklivej záležitosti a možnostiach jej riešenia porozprávali pri nedávnej návšteve Košíc so štátnym tajomníkom ministra zahraničných vecí (MZV) Jánom Figeľom.
Belgicko je prvou krajinou Beneluxu, ktorá zaviedla víza ako odpoveď na nárast žiadostí slovenských občanov o politický azyl. Holanďanov ste síce od tohto kroku po dlhých rokovaniach odhovorili, no ich južných susedov už žiaľ nie. Urobilo MZV naozaj všetko, aby odvrátilo hrozbu vízovej povinnosti zo strany Belgičanov?
- MZV ako aj celá vláda sa snaží vytvoriť európsku perspektívu doma. Najlepším dôkazom toho sú naše prebiehajúce rokovania o členstve v EÚ. Krátkodobá odpoveď je v tom, že sa v spolupráci s belgickými partnermi budeme usilovať, aby toto ich opatrenie bolo len krátkodobé. Je to poľutovaniahodné rozhodnutie už len preto, že sme túto povinnosť už raz mali a jej aplikácia na belgickej strane nebola účinná. Ich samotní predstavitelia ale uznávajú, že musia zmeniť azylovú politiku. Mimochodom v októbri tam budú voľby a práve azylová otázka sa dosť zneužíva v predvolebnom boji.
Máte informácie aj o ďalších štátoch, ktorí by chceli nasledovať belgický príklad. V posledných dňoch sa veľa hovorí o Nórsku.
- Zatiaľ našťastie nie. V iných 'lukratívnych' krajinách totiž nie sú také dramatické trendy v náraste počtu našich žiadateľov o azyl. Viaceré krajiny medzitým zmenili svoju politiku. Navyše v štátoch spoločenstva už za krátky čas nebude možné požiadať o azyl vo vnútri, a preto ani slovenskí Rómovia sa už na to nebudú môcť spoliehať.
Mohli by ste to bližšie konkretizovať?
- EÚ obkolesuje schenegenská hranica a tá si žiada aj harmonizované podmienky v jej vnútri. Keď sa neoplatí žiadať o azyl v SRN a Rakúsku, tak by sa za tým istým účelom nemalo oplácať cestovať až do Belgicka alebo ešte vzdialenejších krajín. Do štyroch rokov sa v rámci EÚ má vytvoriť jednotná azylová politika. A to im želáme čo najskôr, lebo to je aj naša budúcnosť.
Zrejme najvýznamnejšou krajinou v Európe, do ktorej sa už takmer dva roky nemôžeme dostať len s platným pasom je Veľká Británia. Aké kroky doteraz vaše ministerstvo podniklo, aby sme do tejto krajiny dostali opäť bez víz?
- Je to veľmi nepríjemná otázka v našich vzťahoch. Jej riešenie si vyžiada istý čas. Pri vzájomných rokovaniach sme ku konkrétnemu termínu stále nedospeli. K vyriešeniu problému nám určite neprospela ani nedávna smrť 50 nelegálnych čínskych emigrantov v kamióne. V Británii to množstvo emócií vo vzťahu k azylovej politike a všetkým prisťahovalcom. A pod vplyvom emócií sa to nielen v ich pomeroch zložito rieši.
Aké riešenia má pripravené naša vláda pri 'presviedčaní' rómskej populácie, aby nepraktizovala azylovú turistiku?
- Niektoré kroky sú viditeľné už teraz, no väčšina z nich je dlhodobých. Pozitívum je už len to, že sme boli schopní pomenovať isté javy a vytvoriť konkrétne štruktúry. Máme podpredsedu vlády pre menšiny a ľudské práva a vymenovali sme splnomocnenca vlády pre rómsku menšinu. Ako jediní sme uznali rómsky národ, a aj to je jeden z našich prístupov k špecifickosti rómskej problematiky. Na Slovensku musí jasne vzniknúť ekonomicko-sociálna perspektíva pre všetkých, ktorí chcú pracovať a podnikať. Týmto smerom ideme, hoci to nie je rýchle ani ľahké. Časť odpovede je v rukách samotných migrantov. Štát nemôže byť zodpovedným za všetkých a za všetko. Mali by sme však vytvoriť lepšie podmienky k tomu, aby rómsku komunitu viac motivovali k práci, podnikaniu a dodržiavaniu zákonnosti.
To však tvrdí každá vláda po roku 1989. Čo konkrétne však mienite preto urobiť, aby sa tak naozaj aj stalo?
- Potrebujeme dobré príklady zo samotného rómskeho etnika, ktoré by dokázali motivovať ďalších. Mali by sme mať viac rómskych učiteľov, kňazov, starostov, poslancov, tak bude jasné, že problém nie je v spoločnosti, ale je ukrytý niekde na ich strane. Niet inej cesty len to riešiť, aby sa tu neetabloval rasizmus. V USA tento problém riešili taktiež dlho. Verím, že aj u nás sa to podarí, no musia byť k tomu vždy dvaja... Nielen štát, ale ruku k dielu musia priložiť aj samotní Rómovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
