maratónu so štipkou nostalgie. V prostredí rekreačnej oblasti Drienica (okres Sabinov) na chate TRAMP, sa v súťažnej projekcii vystriedalo 15 snímok, ale nechýbali ani retrospektívne filmy spred 10 či15 rokov ešte na klasickom 16 milimetrovom celuloide. Premietačka veteránka si síce chvíľami robila s obrazom a zvukom, čo chcela, ale pre filmárov bol pohľad do minulosti osviežením. Organizátori, Šarišské osvetové stredisko v Prešove, v snahe ozvláštniť, premietli oscarový film s Jozefom Krónerom natočený v Sabinove Obchod na korze.
Porota nemala ľahkú úlohu, hoci úroveň filmov bola pomerne vyrovnaná. Chýbali v nej však žánre ako je animovaný, hraný či experimentálny film. Ako najlepšiu kolekciu vyhodnotili filmy autorov zo Spišskej Novej Vsi a odovzdali im najvyššiu trofej súťažnej prehliadky, filmovú klapku. Najviac zaujal krátky dokument dvojice autorov Vojtecha Slobodu a Juraja Baláža pod názvom V. R. M. Film ponúkol dynamický pohľad na štart stíhačky MIG 29, manévrovanie vo vzduchu. Všetci v sále mali dojem, že sami pilotujú toto lietadlo. Nie menej zaujímavá bola výpoveď modelára Stanislava Antalíka v dokumente Mašinkár od autora Petra Leška. Predstavil železničiara, ktorý venuje hodiny, ba roky trpezlivej práce najprv technickým výkresom, potom výrobe súčiastok, aby z jeho rúk vyšli modely najzaujímavejších typov rušňov a vozňov v mierke 1:20. Ako vo filme hovorí S. Antalík, jednej lokomotíve spracovanej do najmenšieho detailu venuje až tisíc hodín práce, ale svojho koníčka by sa nevzdal za nič na svete. Ján Zibura súťažil s dvoma dokumentmi, hoci divákov výraznejšie neoslovil. V dokumente Leto v Hnileckej doline použil niekoľko výborných záberov, aké sa roky nepodaria ani profesionálom. Film mal dynamický strih, ale chýbala mu jasná myšlienka.
V gemerskej kolekcii vynikol mladý autor Ondrej Potočný a to 6-minútovou reportážou Rallye Rožňava. Na malej časovej ploche zdokumentoval medzinárodnú súťaž tak, že divák nadobudol pocity účastníka, ktorý navyše videl všetky pikošky, nehody, atrakcie, vypočul si kritiku voči organizátorom i hodnotenia zahraničných pretekárov na pozadí dynamického obrazu plného deja. Punc kvality dal filmu aj vtipný komentár. Jeho druhý filmový príspevok Levočská biela pani, zachytáva ľúbostný príbeh v historickom prostredí Krásnej Hôrky v podaní divadelného súboru Actores. Použil premyslený prístup a v 7- minútovej skratke vyrozprával celý príbeh. Porota ocenila jeho film možno aj preto, že na súťaži chýbala kategória hraného filmu a jeho vnímavá kamera podčiarkla herecké výkony. Na druhej strane bol v gemerskej kolekcii aj film skúseného autora Alexandra Zingiho pod názvom Ďakujem, mama. Film vyznel ako komerčný rodinný dokument bez poetického podtónu, bez citu, bez výpovede. Divák nepochopil ani kto mame ďakuje ani prečo.
Šarišská pätica filmov bola vyvážená, hoci tentoraz bez autorskej výnimočnosti. Divákov vari najviac zaujal dokument scenáristu a sochára Ľubomíra Purdeša a kameramana Františka Sabola pod názvom Trojjedinnosť. Počas 20-tich minút sprevádza kamera vnímavého diváka s umeleckou dušou cez tri výstavy. Dynamickým strihom, hrou svetla a dobrým výberom hudby odhaľuje tajomstvá štruktúry dreva, kameňa a kovu v umeleckých dielach. Jediný autorský videoklip na súťaži s názvom Už to každý vie od Martina Jurčenka, mal prvky hraného príbehu o večnom hľadaní cieľov a smerovania v živote mladých ľudí. Jeden z najmladších autorov Miroslav Kamon sa prezentoval dvoma dokumentmi. Oba mali poetický podtón a citlivú kameru, ale chýbal im rytmus. Vyzneli ako obrazové pohľadnice zo ZOO, či Slovenského raja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
