urýchlenú rekonštrukciu, v opačnom prípade už opravovať nebude čo! Objekt bol postavený koncom 18. storočia a počas úprav v 19. storočí ho architekti doplnili prístavbami a osemuholníkovými vežami na severnej strane (kde je vchod do objektu) s predsadenými štyrmi stĺpmi nesúcimi tympanon.

Dostať sa ku kaštielu, kde kedysi žili mocní zemepáni, znamená prebrodiť sa množstvom fekálií, ktoré na zanedbanom pozemku za sebou zanechávajú pasúce sa kozy. Vstup do objektu si nevyžaduje veľkú námahu a zháňať kľúče už človek vôbec nemusí. Stačí, ak pred vŕzgajúcou vstupnou bránou posunie neveľký kameň. Vo vnútri nie je žiaden nábytok a o skutočnosti, že tam kedysi žili nejakí ľudia, vypovedá len jedno polorozpadnuté kreslo. Stropy sú prepadnuté, strecha deravá, s oknami by mal sklenár roboty aj na dva týždne. Kedysi hlásala bronzová tabuľa na priečelí, že ide o národnú kultúrnu pamiatku, dnes by sa skôr hodil nápis "kultúrna zrúcanina - vstup len na vlastné riziko".

"Asi pred piatimi rokmi som navrhoval investíciu zo zdrojov mestskej časti Košice-Šaca vo výške 1 milión korún na opravu strechy. Chceli sme, aby sa zreparovala a aspoň nezatekala, čiže predísť súčasnému stavu. Vtedy bol návrh zamietnutý s odôvodnením, že nejde o majetok mestskej časti. Ja ale zastávam názor, že keď už raz kaštieľ máme, musíme sa pokúsiť o jeho zachovanie. Aj zo strany mestskej časti mali byť vyvinuté väčšie tlaky, aby sme objekt udržali v normálnom stave," hovorí poslanec Mestskej časti Košice-Šaca Rudolf Reštei.

Snáh o predaj či prenájom kaštieľa bolo viac. Žiadna sa však neujala. Dokonca i hutnícky gigant Východoslovenské železiarne sa k ponuke - aby si v historickej pamiatke zriadil sídlo - postavil chrbtom.

"Pozrite, ako to tu vyzerá, vidno, že tu nie je žiaden správca. Navrhovali sme rôzne riešenia, mali sme zámer, keď sa schvaľovala koncepcia rozvoja obvodu do roku 2004, že v priestoroch vybudujeme sídlo mestskej časti. To by obnášalo kancelárie, sobášnu sieň a všetky náležitosti nevyhnutne spojené s chodom miestneho úradu. Priestory, v ktorých momentálne miestny úrad sídli, by sa využili ako podnikateľské centrum. Ani tento návrh však neprešiel," ťažká si poslanec.

Do roku 1969 sídlila v budove kaštieľa základná škola, následne objekt osídlilo jednotné roľnícke družstvo, ktoré si v ňom zriadilo zasadačku, kanceláriu, no nechýbala ani kuchynka. Po roku 1990 sa do piestorov kaštieľa nasťahovala stolárska výroba, avšak od zrušenia miestneho podniku služieb sa stala budova semenišťom rôznych asociálnych živlov. Ľudia žijúci v okolí hovoria, že v ňom prespávajú bezdomovci.

"Za posledných desať rokov sa do opravy objektu nič neinvestovalo, ba naopak, všetko, čo bolo dobré a použiteľné, ľudia rozobrali a odniesli. Momentálne všetko stojí ladom, mesto je údajne ochotné nám to dať za korunu, ale bez pozemku," tvrdí R. Reštei.

V roku 1984 mal byť kaštieľ zrekonštruovaný na Obvodný dom detí a mládeže, úvahy z tohto obdobia počítali s pivničnou vinárňou s kapacitou 97 miest. V kupole sa mala vybudovať minihvezdáreň, v jednotlivých miestnostiach zriadiť klubové priestory. Všetko však zostalo len na papieri. V tom období by na celkovú rekonštrukciu vrátane strechy postačovalo 6,2 milióna korún. Pri dnešných odhadoch by bolo aj 40 miliónov málo.

Kaštieľ kedysi obývala rodina grófa Bozinkaya. Vtedy však budova i okolie vyzerali inakšie. Záhradu tvorila chránená alej pagaštana konského, priľahlou časťou objektu bol veľký park. Dnes sa v priestoroch záhrady nachádza sklad zbytkov z frézovaných ciest. Súčasťou prízemnej budovy sú dvojpodlažné veže s výstupom do podkrovia a na dve symetricky umiestnené terasy. Hlavný vstup je prístupný kamenným exteriérovým schodišťom. Celý kaštieľ je podpivničený a v severovýchodnom rohu sa nachádza priestor bývalej kaplnky.

Žiaľ, o chátrajúcu podobizeň minulosti sa nikto nestará. Ako sa ďalej vyjadril R. Reštei, vlastníkom kaštiela je mesto Košice, ktoré však na nákladnú rekonštrukciu nemá dostatok financií. Aj preto sa pod nádherné architektonické prevedenie stavby podpísal zub času. Ani starosta Šace Július Kontúr nevidí budúcnosť kaštieľa v ružových farbách.

"Buzinský kaštieľ aj s pozemkom patrí mestu Košice, ktoré je jeho vlastníkom. Mestská časť nemá ku kaštieľu v Buzinke nijaký vzťah, nemá ho v správe, nemá ho v nájme. Čiže, nám tu teraz niečo jednoducho, obrazne povedané, padá na hlavu ľuďom, ktorí kedysi ku kaštieľu mali nesporný vzťah," komentuje vlastnícke vzťahy historickej budovy starosta, pričom si nemyslí, že by za daných podmienok vedela mestská časť kaštieľ spravovať.

"Keby sme ho mali aspoň v správe, možno by sme už začali s nejakou rekonštrukciou. Lenže za podmienok, za akých by sa ho mesto chcelo zbaviť, nemáme záujem. Neviem si predstaviť, na čo by sme tento objekt využívali. A čo nie je zanedbateľné, podľa mojich odhadov je na celkovú opravu potrebných 60-80 miliónov korún," ohaduje J. Kontúr, ktorý si na neochotu mesta riešiť daný problém neťažká. Podľa jeho slov sa v nedávnej minulosti vyskytla ponuka, že by mesto prenajalo objekt aj s pozemkom na zriadenie Hospicu. Po obhliadke vyšlo najavo, že sa na to nehodí.

"Mesto vyvíjalo veľké aktivity, snažilo sa dať kaštieľ pomaly do bezplatného prenájmu na sto rokov. Odozva však bola taká, že za korunu nájmu je to drahé. A my si nemôžeme dovoliť správu objektu vzhľadom na finančné možnosti rozpočtu," dodal Július Kontúr.

Podľa všetkého sa vietor okolo kaštiela v Buzinke tak skoro nepreženie. Aj napriek tomu, že podľa slov starostu i poslanca Mestskej časti Košice-Šaca je vlastníkom kaštiela mesto Košice, v tomto smere nie je všetko jednoznačné. Ako sme sa dozvedeli od hovorcu košického magistrátu Ing. Mariána Krajňáka, delimitačným protokolom č. 165 boli na mesto Košice delimitované pozemky v katastrálnom území Košice - Šaca p. č. 488, 489, 490 a 491, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 901, avšak týmto protokolom údajne do majetku mesta neprešla budova kaštieľa v Buzinke.

"Toho času sa na podnet mesta Košice v katastri nehnuteľností preverujú doklady, na základe ktorých OÚ túto budovu zapísal na LV č. 901. Na Útvare hlavného architekta mesta Košice sa doposiaľ záujemcovia neprezentovali reálnym zámerom v súvislosti s kaštieľom v Buzinke vzhľadom na finančnú náročnosť i nevyjasnené vlastnícke a majetkovo-právne vzťahy," uvádza sa v stanovisku hovorcu magistrátu.

Nuž, zdá sa, že sa pred kaštieľom kozy popasú ešte poriadne dlho. Je zarážajúce, že nikto z kompetentných nejaví väčší záujem o záchranu národnej kultúrnej pamiatky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.