agentúr. Vládny splnomocnenec v ňom varuje, že reforma verejnej správy sa v tomto volebnom období už neuskutoční. Presnejšie, "neuskutoční v celom rozsahu". Implikuje teda asi toľko, že niečo by sa uskutočniť aj mohlo, hoci nie veľa.
Z ďalšej výpovede splnomocnenca je už ale úplnou záhadou, čo takého by sa ešte mohlo podariť. Totiž ak aj "dva roky od parlamentných volieb chýba v koalícii jasná politická dohoda o miere decentralizácie, štruktúre verejnej správy a územnosprávnom členení" (Nižňanský), tak potom veru chýba dohoda o všetkom podstatnom. Vrátane počtu 12 vyšších územných celkov (VÚC), ktoré už raz boli na vláde schválené - ako zatiaľ jediná koncepčná zhoda v koalícii. Bejvávalo.
S odpustením za unavovanie, ale pri tejto dva roky zelenej téme sa musí zakaždým pripomenúť: Reforma verejnej správy s delimitáciou centrálnych kompetencií, voľbou regionálnych samospráv, tvorbou nových územných celkov a na to všetko nadväzujúcou daňovou reformou je bazálny a najnáročnejší transformačný projekt tejto koalície. Nemusela sa k nemu zaväzovať, ale stalo sa. Sú aj také názory (Martin M. Šimečka), že ak koalícia z tejto svojej programovej priority v polčase vycúva, stratí kus legitimity pre druhú polovicu vládnutia.
Nižňanského posolstvo politikom nesie v sebe i skrytý apel - ak nie teraz, tak už možno nikdy. Pri všetkom svojom nešťastnom zložení sa totiž ukazuje, že podobne proreformná koalícia sa na Slovensku možno dlhý čas nevyskladá. Stačí si preštudovať výskumy verejnej mienky a potom sa jedným okom pozrieť na predreferendové HZDS a druhým napríklad na posledné vyhlásenie Smeru, v ktorom sa vyzýva neaplikovať audit štátnej správy na zdravotníctvo, školstvo, kultúru, poľnohospodárstvo, sociálny rezort, životné prostredie - slovom na všetko. Ak teda tu a teraz radikálne nezmeníme charakter štátu, ktorý sa tu usadil a prežil všetky režimy od Márie Terézie, zostane nám na krku možno naveky; kedy príde na Slovensku ďalšia vláda, v ktorej sa nájde odvaha vyrezať centrálnu byrokraciu a odovzdať kus svojej moci "dole" aj s peniazmi?!
Hlboko správne je aj Nižňanského presvedčenie, že jedno hlúpe referendum nemôže opodstatňovať odklad ústavnej novely (na ktorú je reforma naviazaná). Na opačnej miske váh, ako fiktívne propagandistické straty koalície a nálezy HZDS, totiž tlačia okrem vyššieuvedeného argumentu aj stanoviská EU, ktorá v každom svojom prejave SR opakovane vyzýva k urýchleniu tejto reformy. Naposledy v pondelok poslanec EP Swoboda: "Vstup Slovenska do EU bez úspešnej reformy verejnej správy je teoreticky možný, prakticky si ho však ťažko predstaviť".
O tom, že Nižňanskému vytiekla trpezlivosť, vypovedá aj prelomená bariéra apolitickosti; prvýkrát od svojho poverenia sa naváža do koaličných strán, ktoré podľa neho "nesú zodpovednosť za odkladanie zásadných rozhodnutí VŠETKY". Je to presné, podobne ako aj identifikácia hlavného problému - destabilizácia SDK. Splnomocnenec meno najväčšieho vinníka nevyslovil, nepriamo ho však označil: "V SDK bolo potrebné nájsť jednoznačnejší mechanizmus spolupráce a DODRŽAŤ PRAVIDLÁ HRY, KTORÉ SA POVEDALI PRED VOĽBAMI". Takže Dzurinda... Blokačný príspevok SDĽ, ktorá ho v práci po celý čas brzdila, však nebol oveľa nižší.
Veľmi sporné je však východisko, ktoré splnomocnenec ešte vidí. "V prípade, že je proti len určitá časť politického spektra, ktorá neakceptuje vecné argumenty, je potrebné ROZHODNÚŤ HLASOVANÍM", tvrdí Nižňanský. Nuž, toto je excelentný návod, ako vyhnať kohosi z koalície. Keby otázka bola postavená iba tak, že či je cennejšia táto reforma alebo dovládnutie v štyrke, bolo by legitímne i takto radikálne uvažovať. Problém je však ďaleko komplexnejší - i sám Nižňanský uznáva, že frontová línia medzi stranami nebeží iba po hranici "komárňanskej" župy. "Pri konkrétnych riešeniach sa ukazuje, že názory sú až diametrálne odlišné", hovorí.
Jednoducho a stručne: Ak by zostalo koalícii "až" 76 poslancov, presadí sa síce územné členenie, ale inak už sotvačo ďalšieho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
