úlohou je na základe výpovedí, faktov, dôkazov atď. uvedených v krimipríbehu usúdiť, kto je vrah.
Prenikavé zvuky hrobárskej lopaty sa šírili v tmavej jesennej, trošku daždivej noci malým, no o to strašidelnejším cintorínom. To starý a skúpy hrobár kopal hrob. Takto v noci, keď všetci už dávno spali, pracoval často, pretože v malom, no rýchlo sa rozrastajúcom meste, kde každý poznal každého, ľudia umierali až podozrivo často. Dnes zomrela akási postaršia pani, o ktorej si všetci mysleli, že bude žiť večne... Hrobárovi pri práci robil spoločnosť len mesiac a húkanie starej sovy z neďalekého lesa. Celý unavený siahol do vrecka po vreckovku, aby si zo zvráskaveného čela zotrel kvapky potu. Keď tu zrazu zahúkala sova, zafúkal vietor a hrobárovo staré telo, prebodnuté nožom bezvládne padlo, akoby do periny lístia ustlanej na vlhkej zemi. Nastalo hrobové ticho, pre cintorín dosť typické, ak si odmyslíme praskanie konárikov, cupotanie dažďových kvapiek a šumenie lístia pod nohami rýchle sa vzdiaľujúcej osoby.
Na druhý deň sa mestom šíril známy zvuk policajnej sirény, ktorý utíchol až pred cintorínom. Z policajného auta vystúpil komisár, ktorého privolala dosť útla postava manželky, zosnulého hrobára. V meste všetci dobre vedeli, že si ho brala z vypočítavosti, pretože hrobár nahromadil nemalý majetok. (Ako a odkiaľ? Keď tak rozmýšľam cintorín je ideálne miesto na uzatváranie istých výnosných obchodov, myslím že to napadlo aj hrobárovi...). Komisár pristúpil k telu mŕtveho, a len čo si ho obzrel, mŕtvolu zakryli. "Zavraždený bol bodnutý kuchynským nožom do chrbta", informoval komisára privolaný súdny lekár a pokračoval: "Niet pochyb, že ide o vraždu." "Kto by chcel zabiť takého starca, veď ten mohol umrieť prirodzene aj o mesiac, rok, či dva? Bol síce skúpy, ale nepriateľov nemal. Odkiaľ by ich bol nabral, keď sa mu všetci vyhýbali", uvažoval komisár s nádejou, že určí podozrivých. O niečo neskôr sa komisár dozvedel, že vražda bola vykonaná medzi jedenástou a dvanástou hodinou v noci. Po predvolaní manželky a syna zavraždeného sa komisár z výpovedí oboch dozvedel... Čo sa vlastne dozvedel? Dokopy nič. A ich aliby? Mizerné a nepresvedčivé. Vdova vraj v inkriminovanej dobe už dávno spala. A dosť vysoký syn s miernou nadváhou, ktorý sa pred týždňom vrátil z väzenia, kde sedel kvôli vražde, bol vraj v krčme, ale krčmár tvrdil, že o jedenástej z krčmy odišiel opitý. Komisár sa dozvedel, že hrobárov úctyhodný majetok zdedila vdova. Ale motív mal aj syn. Otec (hrobár) ho udal za vraždu, za čo si odsedel šesť a pol roka. "Hmmm, syn, či vdova? Obaja to byť nemohli, pretože experti na mieste činu našli malé, plytké stopy obuvi jednej osoby. Ale čo ak to bol niekto další? Nie, nie musel to byť niekto z tých dvoch", rozmýšľal komisár. "No jasné," zvolal komisár. Zdá sa, že komisár už vraha pozná a čo vy? Vy ho už poznáte? Ak áno nezabudnite mi správnu odpoveď poslať na email: krimipribehyahoo.com, alebo ju vhodiť do schránky s logom Ťaháka. Výherca sa môže tešiť na malé prekvapenie, ktorým je... ups, to by už nebolo prekvapenie.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
