ňu najväčšou záhadou v celom jej živote. O tomto človeku vedela iba to, že je chalan. Nevedela aký, nevedela odkiaľ. Bola si istá, že je to človek s hlbokou dušou a pochopením pre ňu. Možno ho mala trochu zidealizovaného a práve preto, aby sa jej predstava o ňom nezrútila, nikdy nenavrhla stretnutie. Takýto vzťah jej dokonale vyhovoval. Konečne otvorila čistú obálku, sadla si na kamenné schody a začala čítať. Tento list však čítala s oveľa väčšou dávkou vzrušenia ako tie predchádzajúce, pretože sa čímsi od nich líšil. Nebol písaný len vo všeobecnej rovine, ale tentokrát v ňom bolo poprvýkrát čosi konkrétne. Tajomný priateľ sa rozhodol pred ňou odhaliť. Navrhol stretnutie. Tento návrh nemohla odmietnuť, pretože on chcel prísť už dnes poobede k nej domov. Vlastne to nebol návrh, ale oznámenie. Zmietlo ju to. Nevedela, čo má čakať. Šla do kúpelne, napúšťala si horúcu vodu a hodinu ležala nevládne vo vani. Potom si osušila vlasy a upravila sa. Cítila sa byť veľmi pekná. Voňala jemným sviežim parfémom, ktorý sa šíril za každým jej krokom. Minúty sa jej neuveriteľne rýchlo míňali. Času, ktorý jej ešte zostával do príchodu jej tajomného priateľa bolo veľmi málo. Rodičia s malými súrodencami odišli preč. V byte bola sama. Lietala z izby do izby, ako zmyslov zbavená. Bol to pre ňu nezvyklý deň, pretože ho netrávila pohodovým rozjímaním, ale v hlave jej sídlili napäté myšlienky. Vyberala si, čo si oblečie. Chcela byť nevšedná. Vyskúšala asi všetko, čo vo svojom šatníku našla. Nakoniec si vybrala priliehavé krvavo-červené tričko, ktoré jej zvýraznilo jej pevné prsia a úžasne tenký pás. Rovné štíhle a krásne tvarované nohy jej odhaľovala krátka úzka sukňa, ktorá jej navyše obtiahla útle boky. Stála pred zrkadlom a pozerala na svoj odraz. Áno, takto chcela vyzerať. Pozerala na seba s dávkou sebaľúbosti. Nikdy predtým na seba takto nehľadela. Sledovala svoje jemné krivky ženského, veľmi krásneho tela. Zrakom lemovala každú oblinku, akoby ju hladila. Svoj pohľad uprený do zrkadla cítila na každom kúsku svojho tela. Sledovala svoju zamatovo hladkú pleť. Pomaly zdvihla hrebeň a neskutočne samoľúbo si prečesávala tmavé lesklé vlasy, ktoré jej siahali až po pás. Skoro aj zabudla na príčinu toho, prečo sa takto vychystala. Cítila lahodnú sladkú obavu. Tešila sa. Chcela, aby už bol tu. Chcela ho vidieť, chcela ho cítiť... Uvedomila si, že k nemu cíti intenzívny cit. Uvedomila si, že cíti lásku. Prvykrát v živote ju takýto cit dokonale opantal. Napriek tomu, že ho nepoznala a nevedela, kto je, cítila, že ju určite nesklame a že sa jej predstave vyrovná. Stále stála pred zrkadlom, keď zrazu začula tiché klopanie na vchodové dvere. Prestala dýchať a sledovala v zrkadle svoju tvár, ako jej jemná červeň sfarbila líca. Čakala. Nevykročila k dverám. Klopanie sa ozvalo ešte raz. Spravila pomalý ťažký krok, no ďaľší jej telo už nedovolilo spraviť. Klopanie začula po tretí raz. Cítila, že je to ON. V obave, že by odišiel sa premohla a pomaly otvorila dvere. Jej pohľad patril jeho očiam, ale jemu zrak padol na jej telo. Bol to moment, ale pre nich trval dlho. Nepadlo ani jedno slovo. Náznakom ruky ho pozvala dnu. Váhavo vykročil. Prešli do priestrannej haly. Sadol si na mäký gauč a stále upieral zrak na ňu. Stála a s obavou pozorovala jeho túžobný pohľad...
(pokračovanie na budúce)
Autor: Marianna Mazáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
