nebo, jemnými rukami zakryla si čelo. Vôkol nej pestré kvety kvitnú a ona leží na tráve, rozmýšľa o svete, že málo lásky je, a ona lásku, tú lásku spoznávať viac chce! Rozmýšľa o šťastí, že to šťastie, málo ho je, vojny, utrpenia, no šťastia nikde. Rozmýšľa o zdraví, o tom zdraví, čo každý si cení, to zdravie čo každý má, ale iba niekto o neho dbá! Zrazu odkryje si čelo, otvorí oči, vstane a beží preč, lebo šťastia, zdravia, lásky už niet!
Autor: Edita SOKOLOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
