"Slobo", alebo sloboda, radikalizmus alebo diskusia?
Slovenskí opozičníci múdro prognostikovali horúcu jeseň pre krajinu medzi Dunajom a Tatrami.. Zdá sa však, že ich slová o referende ako o vykúpení sa rozplynú v mori nezáujmu slovenskej verejnosti o ich reformy a predstavy rokmi vyskúšaného a overeného "spravodlivého" vládnutia... A tak nám avizovanú horúcu jeseň "ukradli" bratia česi a juhoslovania. V obidvoch krajinách sa podarilo rozvíriť hladinu verejnej mienky do takej miery, že ľudia opustili bezpečie svojich domovov v odhodlaní bojovať pre svoje presvedčenie /možno pod pojmom horúca jeseň, tiež očakávali podobné zvraty na Slovensku, smolou však je, že zvrátené na Slovensku je toto referendum a majorita obyvateľstva to už dávno vie/. Kým v prvom prípade sa bojovalo o demokraciu a slobodu, v druhom prípade išlo o populistické gesto tzv. "antiglobalistov", ktorých väčšina sa skrývala pod heslá Marxa, Engelsa, Stalina a spol., čo je vzhľadom na vekový priemer aktivistov paradoxné, pretože v období ideologického rozmachu týchto pánov oni prinajlepšom ťahali drevených káčerov po dvore. Sú predstaviteľmi akejsi novej vlny hippies hoci v origináli im slúžil ku cti fakt, že bojovali za mier, keďže to teraz je to niečo, čomu ani sami nevedia navrhnúť prijateľnú a rovnako efektívnu alternatívu. Aj keď myšlienka v prapodstate možno nie je zlá, hrozná je určite metóda presadzovania sa, pretože argumenty typu rozbitých výkladov, vytrhnutých dlaždičkových kociek, rozbitých sanitiek/!/ a rozbitých hláv ešte naozaj nikoho nepresvedčili o serióznosti ich záujmu o diskusiu. Radikalizmus v tejto podobe nikdy nikam neviedol a ani nepovedie. Ak by išlo o vytvorenie strany s programom, s členskou základňou a podporou širokej verejnosti, stali by sa títo mladí radikáli naozaj dôležitými pre každého seriózneho verejného činiteľa, ktorý by sa na verejných diskusiách vyjadril popri otázkach interupcie, narkománii, chorobe AIDS a iných súčasných civilizačných traumách aj ku globalizácii. V každom prípade politicky doba idei a rozmachu extrémnej ľavice je už dávno označovaná hlavičkou MINULOSŤ. Minulosť, na ktorú mnohí z nás nie sme práve pyšní a sme radi, že je tam, kde je. Po Seattli nasledovala zastávka - Praha, opäť sa o nich hovorilo, popísalo a tak sa radikáli s ukojenými exhibicionistickými sklonmi spokojne stiahli až do doby, kým sa v nich opäť neozve charakteristický - exhibicionistický pud. A tí, pre ktorých vraj bojujú ostávajú aj naďalej hladní, chorí a zomierajúci v neľudských podmienkach...
Rozhodne efektívnejšie boli protesty v uliciach Belehradu, kde nakoniec musel autokrat "Slobo" uznať víťazstvo protikandidáta, reprezentanta demokracie Vojislava Koštunicu aj napriek sklamaniu niektorých " slovenských pseudodemokratických elementov" typu Malíková, Mečiar, Čaplovič ergo Fico. Odpor baníkov, vyše 400 zamestnancov továrne v Niši, odborárov, študentov, generálny štrajk, to všetko zjednotené nedokázali prelomiť ani príslušníci mocenskej armády. Miloševič musel uznať prehru a odísť /hoci v politike si asi chvíľu zaparazituje ak ešte skôr nebude nútený čeliť novému pôsobisku pre diktátorov typickému -väzeniu/. Musel s ťažkým srdcom prenechať cestu smerujúcu k integrujúcemu sa Starému kontinentu, pre ktorý je tento kus zeme, odjakživa označovaný za horúci kotol Európy, strategický a dôležitý. Horúci kotol začne podľa všetkého chladnúť, takisto ľudu začne chladnúť horúca hlava a možno sa raz v bývalom horúcom kotli uvarí niečo, čo bude stráviteľné pre celý zvyšok sveta.
Európa dáva pomaly, ale isto zbohom všetkým staronovým diktátorom a nechce nič viac ako pokoj, slobodu a mier. Moc, násilie, boj, euroskepticizmus a nepokoje sa stanú spoločensky neakceptovateľné a opovrhované. Už si nikto nebude riešiť komplexy na úkor "svojej" krajiny, pretože z Európy sa stáva jeden neštiepiteľný celok. Keď sa v dvoch častiach Európy bojuje, nemusí to mať spoločnú ideu, ale výsledok bude rovný súčasným vývojovým trendom, ktoré nie je možné vnímať čierno -bielo, do tej doby, kým sa nevymyslí niečo lepšie. A zaťiaľ nič lepšie ako zjednocujúci sa svet, zjednocujúca sa Európa a s tým ruka v ruke idúca globalizácia ešte nebolo vymyslené.
Autor: Heda Adamišinová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
