nádherný kvet je aj jej typickým symbolom. Často býva vyobrazená ako spiaca, obklopená rozkvitnutými ružami, alebo má na hlave panenskú korunku a drží v ruke kyticu ostnatých kvetov. K svätej Rozálii sa zvykne pripájať prívlastok morová svätica a tu je už dôležité vysvetliť, ako k nemu prišla.
Mor bol v stredoveku veľmi obávanou chorobou, na ktorú nebol liek, a podľahli mu tak chudobní ako aj bohatí. Často vyčínal tak zúrivo, že zomierali obyvatelia celých štvrtí. Postihnutých ponechávali bez pomoci a nemal kto ani pochovávať. Ľudia pred nim utekali, ale on nemilosrdne postupoval za nimi. Predsa sa však raz akoby na určitom mieste zastavil a do ďalšej dediny už neprišiel. Na takýchto miestach postavili ľudia kríže, kaplnky alebo sochy, ktoré zasvätili svätej Rozálii. Práve ju považovali za účinnú ochrankyňu proti tejto epidémii. Súvisí to s jej smrťou, pretože sama podľahla nákaze moru a zomrela 4. septembra 1160.
Pochádzala z veľmi urodzenej talianskej rodiny. Vychovávali ju kresťansky, ale vštepovali jej aj nadradenosť. No z lásky k Bohu chcela žiť v skromnosti, chudobe a pokore. Opustila rodný dom, v ktorom prekypovalo bohatstvo a uchýlila sa do jaskyne. Začala žiť ako pustovníčka, modlila sa, odriekala si pokrm, bdela a živila sa iba prácou svojich rúk. V tomto biednom príbytku aj zomrela a v roku 1624 našli v jaskyni jej ostatky.
Stala sa ideálom sebaovládania, symbolom západu ducha s pôžitkárstvom. Je patrónkou chorých a nakazených morom.
Na Slovensku nájdeme mnoho dokladov o nej, najmä vo forme votívnych kaplniek a sôch, ktoré ľudia stavali po ústupe morových epidémií ako vďaku za záchranu životov. V Košiciach postavili morovú kaplnku a cintorín svätej Rozálie na úpätí Červeného brehu v roku 1714. Jej socha je umiestnená na predele hlavného oltára na bočnej stene je obraz od E. Halásza-Hradila z roku 1933.
V Bratislave vyčínal mor v rokoch 1678 - 79. Po ústupe epidémie vybudovali v obci Lamač kaplnku svätej Rozálie a dali si ju aj do svojho erbu. Reliéf svätice nájdeme aj v bratislavskom františkánskom kostole, na fasáde kláštorného komplexu milosrdných bratov a na Trojičnom stĺpe na Rybnom námestí.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
