strany upozorňoval, že iba preto má pol percenta, lebo on sa nevtiera do pozornosti voličov populistickou rétorikou typu "Ako sa kradlo za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu". Tento rozpočet je vraj priam nehoráznosťou a preto Ivan Mjartan hneď aj vyzval vládu, "aby svojou neschopnosťou riešiť ekonomické problémy neponižovala sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva".
Mikuláš Dzurinda rev komára asi prepočul, lebo jemu sa naopak súborné dielo "najlepšej ministerky financií roku 2000" (Euromoney) a rezortných kolegov vážne zaľúbilo. Valorizácia miezd v školstve a štátnej správe, prostriedky na výstavbu 15 000 nových bytov a ešte čosi zrna - to všetko tam je, sľuboval. A ak zákony nepustia a naplnia sa podmienky, odkiaľsi vezmeme aj na nové zvyšovanie dôchodkov. "Tento rozpočet nie je ani reštriktívny, ani inflačný, je reálny", zhodnotil premiér.
Aj keď obe recenzie (tá Mjartanova sa kryje s celou opozíciou) návrhu, ktorý v pondelok schválila vláda, vyznievajú absolútne protikladne, majú napodiv nesmierne veľa spoločného. Mjartana i Dzurindu spája východisková optika, ktorou sa približujú verejnosti: "Pozitívny" rozpočet je taký, ktorý čím viac "dáva". Hoci dochádzajú k diametrálne odlišným záverom, majú rovnaké prístupy - obaja sugerujú voličovi, že štátne financie sú od toho, aby všetkých do sýtosti nakŕmili.
Dovoľujeme si tvrdiť, že kým sa tejto filozofie politici plošne nezbavia (alebo aspoň nezískajú rozhodujúcu prevahu takí, ktorí ju nezdieľajú), dovtedy zostaneme chudobní. Alebo aspoň podstatne menej bohatí, než by sme mohli byť. To je základné posolstvo, ktoré by sme si mali uvedomiť aj nad nárhom najdôležitejšieho zákona štátu pre rok 2001.
Majú možno pravdu analytici, ktorí tvrdia, že návrh schválený v pondelok je najnádejnejším rozpočtom, aký kedy nejaká vláda pod Tatrami zostavila. Dvojnásobný deficit, ktorým straší opozícia (zároveň s rozhorčením, že nie je ešte vyšší), je iba obyčajná účtovná manipulácia; prvýkrát bol totiž do výdavkov všeobecnej vlády zahrnutý celý fiškálny okruh. Rozpočet na rok 2001 odstraňuje samostatnosť a teda nepriehľadnosť štátnych fondov, s ktorými doteraz bez verejnej kontroly narábali rezortní ministri. Podľa expertov je to vôbec najväčšia prednosť návrhu - je transparentnejší. Ak predloha na ceste do parlamentu neskrýva nejakú zradu, ktorú nevieme vďaka nedostatku informácií detekovať, tak nový rozpočet by dokonca aj výrazne znižil mieru prerozdeľovania, čiže celkový podiel verejných financií na tvorbe HDP.
Napriek tomu, 41 percentná hodnota tohto ukazovateľa je ešte stále astronomická. (Deficit zostáva pod úrovňou 4% HDP, čím sa plnia kritériá EU a MMF.) Ani na tretí pokus (1999, 2000) totiž táto garnitúra nedokázala zostaviť štátny rozpočet spôsobom, akým napríklad musí svoj domáci "budget" každá rodina. To znamená, zrátať očakávané príjmy a im prispôsobiť výdavky, ktoré si môže dovoliť. Hoci sa to kedysi na jeseň °98 sľubovalo, nezmenila sa zhubná konštrukcia - rezorty si nadiktujú "nevyhnutné" výdavky, ktoré vždy nadstrelia o 20-50% (Koncoš o sto), a potom sa začína licitácia. Výsledok je zakaždým ten istý - Schmögnerová s Miklošom čosi vykrátia, ale horibilnému deficitu neujdú. A deficit, to je zadlžovanie do budúcnosti aj s úrokmi.
Jeden a štvrť milióna produktívnych občanov tejto krajiny sa teda i v roku 2001 prostredníctvom desiatok rôznych hlúpych daní poskladá na Everest nezmyselných, neúčelných, ba aj spoločensky škodlivých výdavkov. Pre lenivých družstevníkov, rozkradnuté zdravotníctvo, absurdný systém sociálnych dávok a pod. bude ekonomicky aktívna menšina, tvoriaca hodnoty, i naďalej likvidovaná štátom, obmedzovaná v ďalšom rozvoji a investovaní do budúcnosti vlastnej i všetkých. Rok po roku je to o tom istom - politici, schopní dohliadnuť iba po horizont najbližších volieb, nevedia nabrať odvahu na zásadnú zmenu charakteru štátu.
Preto hovoria aj Mjartan s Dzurindom o rozpočte na rok 2001 síce úplne rozdielne, ale tým istým jazykom. Kým sa nenaučia inú reč, chudobní aj zostaneme.
Peter Schutz
Autor: uj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
