vo výške 760 miliónov korún. Pritom v roku 1999 zakúpila Sociálna poisťovňa poukazy za 1,2 miliardy korún. V tomto roku už len za 900 miliónov korún.
V porovnaní s rokom 1999 sa to v rámci Slovenskej republiky v roku 2001 prejaví znížením počtu pacientov v kúpeľoch o 30 až 35 tisíc klientov. Koľko žiadateľov eviduje Sociálna poisťovňa pobočka Prešov, ale aj na ďalšie veci, sme sa opýtali riaditeľa Sociálnej poisťovne pobočky Prešov Mariána Kríža.
"Počet žiadateľov, ktorých evidujeme v pobočke predstavuje ročne približne 6 tisíc návrhov na kúpeľnú liečbu. Chcem zdôrazniť, že peniaze na kúpeľnú liečbu získava Sociálna poisťovňa zo štátneho rozpočtu. Na základe pridelených financií urobí ústredie Sociálnej poisťovne zmluvy s príslušnými liečebnými zariadeniami a rozčlení to na jednotlivé štvrťroky. Na kúpeľnú liečbu však neexistuje právny nárok, je to len dobrovoľná dávka. Na tento rok sme dostali približne 600 až 700 poukazov na jednotlivé štvrťroky a na desať skupín chorôb. Sú to choroby srdca, zažívacieho ústrojenstva, látkovej premeny, dýchacích ciest, nervové choroby, ďalej pohybového ústrojenstva, choroby močovo-pohlavné, psychiatrické ochorenia, a napokon kožné a ženské choroby. Avšak na posledný kvartál to už bolo len 159 poukazov na všetky skupiny chorôb, teda za celý rok približne 2200 poukazov," povedal.
Zároveň uviedol, že stúpla cena za jeden ošetrovací deň, čo sa tiež následne prejavilo na zvýšení ceny poukazu, čo spätne ovplyvnilo nižší počet poukazov na kúpeľnú liečbu v porovnaní s minulým rokom. Sociálna poisťovňa pritom rieši len dorast, dospelých a dôchodcov. Zo štatistík, ktoré zhotovuje Sociálna poisťovňa vyplýva, že asi 55 percent sú poukazy pre dorast a dospelých a 45 percent pre dôchodcov. Liečebné pobyty pre deti prideľuje príslušná zdravotná poisťovňa.
Keďže prideľovanie poukazov je značne citlivá záležitosť, zaujímalo nás podľa akých kritérií sa prideľujú poukazy na kúpeľnú liečbu. "Už som spomínal, že ide o dobrovoľnú dávku, ktorú sa snažíme riešiť na základe aktuálneho zdravotného stavu pacienta," zdôraznil riaditeľ. Povedal tiež, že z toho dôvodu pre potreby pobočky vydal interné kritériá. Podľa nich sa pri výbere uprednostňujú hlavne x-kové stavy pooperačné, napríklad operácie žalúdkov, žlčníkov, či gynekologické operácie. Aj tu však majú prednosť pracujúci občania, aby boli čo najskôr v dobrej fyzickej kondícii, a aby sa čo najskôr zaradili do pracovného procesu. Ak je dostatok poukazov, potom sa zvyšok ponúkne dôchodcom. "Ďalej uprednostňujme napríklad infarkty, poúrazové stavy, a tiež sa snažíme neopakovať tých istých pacientov. Tí pacienti, ktorí doteraz neboli na žiadnej kúpeľnej liečbe, respektíve boli pred mnohými rokmi, sú po x-kách na druhom mieste. Chcem však zdôrazniť, že k takzvaným prednostným x-kovým stavom nepatria x-kové stavy chronického rázu napríklad pohybového ústrojenstva, alebo niečo podobné," vysvetlil ďalej riaditeľ Kríž.
Namietli sme, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú presvedčení, že poukaz na kúpeľnú liečbu potrebujú, a predsa ho v danom roku nedostali. Podľa riaditeľa Kríža ide o veľmi citlivú záležitosť. "Keď do pobočky príde 6 tisíc návrhov celoročne a dostaneme 2200 poukazov, no tak to aby ste hodili do nejakého osudia a ťahali výhercov, ako sa to robí niekde v lotériách. Tým by sme však nezohľadnili aktuálny zdravotný stav daného pacienta. Napríklad ak má niekto nekomplikovane vybratý žlčník, napríklad laparoskopicky a je bez komplikácií, a zároveň je tu človek, ktorý už počas operácie mal problémy a komplikácie má i naďalej, potom by bolo voči tomuto človeku neseriózne, keby sme uprednostnili toho prvého."
Zároveň uviedol, že výberom pacientov na kúpeľnú liečbu sa zaoberá päť členná kúpeľná komisia zamestnancov z pobočky. Aby sa zachovala čo najväčšia objektívnosť pri výbere, sporadicky sa v nej objavuje aj riaditeľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
