Dorazili tam až večer a zistili, žeby potrebovali elektrický predlžovací kábel. Večer už nechceli nikoho obťažovať a nechali si to na druhý deň. Rozhodli sa, že pôjdu za susedom, takmer sedemdesiatročným Štefanom S., ktorý býval vedľa, sám, vo svojom rodinnom dome. Vybrali sa k nemu ešte dopoludnia. Starký neotváral, no dvere neboli zamknuté. Vošli dnu. Uvideli ho ležať čiastočne zakrytého perinou, zakrvaveného. Bol mŕtvy. Mládenci spanikárili. Namiesto toho, aby vec oznámili polícii, utekali to povedať jeho príbuzným. Polícia sa o čine dozvedela od suseda nebohého, ktorý starkému pár dní predtým sľúbil, že mu ešte pred Vianocami prinesie nákup.
Súdny lekár vylúčil, žeby si starký zranenia mohol spôsobiť sám. Niekto ho najprv udrel do tváre, prípadne kopol nohou obutou vrúbkovanou podrážkou a potom dobodal. Páchateľ mu zasadil sedem rán do hrudníka a chrbta. Okrem iného mu spôsobil prebodnutie srdcovnice, pľúcnice, pľúc a pečene. Bodné poranenia srdcovnice a pľúcovnice sú smrteľné. Poškodený zomrel v priebehu asi štyroch minút. Aby to páchateľ políciii znepríjemnil, porozsýpal po podlahe papriku a korenie.
Kto a prečo zavraždil v podstate neškodného, nemajetného starca? Mal nepriateľov?
Od jedného zo svedkov zistili, že bol u Štefana S. posledne 19. decembra. Starček ho požiadal, aby mu zabil barana. Pri tej príležitosti sa posťažoval, vraj sa bojí. Bojí sa istého Milana K. z Poltára. Pred časom mu požičal štyritisíc korún a on ich nie a nie vrátiť. Preto na neho dal trestné oznámenie. Milan K. sa mu začal vyhrážať zabitím, ak oznámenie nestiahne.
Milan K. má tridsať rokov a za sebou aj rozpory so zákonom. No nebolo to nič horibilného. Posledne dostal pred ôsmimi rokmi podmienku za krádež a neoprávnené užívanie cudzej veci. Nikde nepracoval. Pred časom sa prisťahoval do Hnúšte k svojej známej Ľubici O. U nej už býval jej vzdialený príbuzný, dvadsaťsedemročný Arpád L., ktorého z bytu vydurila manželka. Arpád a Milan vychádzali spolu veľmi dobre. Skamarátili sa. Milan K. vypovedal.
V prvej výpovedi z neho dostali asi toľko, že sa s Arpádom dohodli pozháňať pred Vianocami nejaké peniaze. On Arpádovi navrhol, aby zašli do Kokavy nad Rimavicou za Štefanom S., ktorý mu už raz peniaze požičal. Domácej Ľubici O. povedali, že idú na nákup. Z domu si zobral i nôž.
Prečo si ho bral? Vraj preto, ak by sa im do cesty náhodou postavil medveď.
Cestovali autobusom. Pred domom zastavili, lebo začal štekať pes. Štefan S. vyšiel von a prihovoril sa Milanovi, ktorého poznal. Vošli spoločne do domu, rozprávali sa a pri rozhovore poprosil domáceho, či by ešte nepožičal dve, až tri tisíc korún. Ten vyhlásil, že peniaze nemá. Preto odišli. Von Arpád navrhol - keď sú už tam, nech peniaze získajú hoci i násilím.
Vrátili sa pod zámienkou, že sa chcú pred cestou ešte zohriať. Starký sedel na posteli, rozprávali sa. Arpád zrazu vstal, kopol ho do tváre a zakryl mu hlavu perinou. Zároveň kričal: Milan, rob niečo! Milan K. bol vraj z toho taký prestrašený, že nevedel, čo robiť. Preto vytiahol z vecka nôž a pamätá si, že starca dvakrát bodol do lopatky. Na viac bodnutí si nepamätá. Chcel ujsť, no Arpád vyhlásil, že keď už sú tam, nech pohľadajú peniaze. V rýchlosti všetko prehľadali, v nohaviciach na vešiaku našli 80 korún a Arpád vybral z chladničky zamrznutú baraninu. Do Hnúšte prišli pred polnocou a Arpád kúpil vo večierke pol litra rumu a cigarety.
Neskôr výpoveď zmenil. Pribarvil ju tým, že Štefan S. na nich vytiahol pušku, vyzeralo to, ako by chcel z nej vystreliť, preto ho v strachu pichol nožom.
Na mieste činu žiadnu pušku nenašli. Nikto zo známych, ani príbuzných Stefana S., u neho pušku nevidel, ani nevedel o tom, že by nejakú mal.
Arpád L. akúkoľvek účasť na smrti Štefana S. poprel. Podľa jeho verzie mu Milan K. navrhol, že pôjdu za jeho matkou do Poltára a vypýtajú si od nej na Vianoce nejaké jedlo a peniaze. Až v autobuse Milan povedal, že do Poltára nepôjdu, ale do Kokavy nad Rimavicou, do chaty, v ktorej ich už čakajú dievčatá. Cestou, už keď išli peši, mu Milan prikázal, aby na neho počkal, že sa ide pozrieť do chaty, vráti sa asi o hodinu. Prišiel hodinu a pol a povedal, že dievčatá neprišli, boli tam len jeho nevlastní synovia a tí mu dali mrazené baranie mäso. V Hnúšti, kam išli peši, mu dal Milan tisíc korún, aby kúpil vo večierke cigarety a alkohol. Milan zároveň navrhol, že ich domácej, Ľubici O. povedia verziu, podľa ktorej v krčme okradli nejakého chlapa o peniaze a mäso. To sa aj stalo a Ľubici O. dali ešte osemsto korún.
Okrem výpovedí obžalovaných a svedkov, majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii aj ďalšie dokazy. Podľa prokurátora sú natoľko presvedčivé, že prípad nedávno postúpili krajskému súdu. Obžaloba tvrdí, že Milan K. a Arpád L. prišli už dohodnutí 22. decembra 1999 okolo ôsmej večer do domu sedemdesiatsedemročného Štefana S. v Kokave nad Rimavicou, časť Záklično s tým, aby si požičali peniaze. Keď im peniaze dmietol dať, úmyselne ho usmrtili. Arpád L. ho kopol do tváre, zakryl mu hlavu perinou, držal ho a Milan K. poškodeného sedemkrát bodol do hrudníka a chrbta.
Arpáda L. a Milana K. obžalovali z trestného činu vraždy v úmysle získať mejtkový prospech v spolupáchateľstve a porušovania domovej slobody. Za takýto trestný čin možno uložiť trest straty slobody na dvanásť až pätnásť rokov, prípadne aj trest výnimočný. O vine a treste ale ešte rozhodne na hlavnom pojednávaní príslušný senát banskobystrického Krajského súdu. Obžalovaní na jeho rozhodnutie, čakajú vo väzbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
