pôsobenia získala slušný počet priaznivcov. Viditeľné to bolo i v plnom Ges-ku, kde Adriena vrámci jazzového festivalu pokrstila svoje nové CD Confession. Ešte pred koncertom sme so svojskou speváčkou prehodili pár slov.
Po Bratislave sú to teraz Košice, kde krstíte svoj ďalší album, ktorý mapuje vašu doterajšiu tvorbu za obdobie desiatich rokov, povedzte niečo bližšie...
"Snažili sme sa dať na toto zberné CD skladby, ktoré považujem za najlepšie. Sú tam zaradené i dva, dá sa povedať hitíky, ako boli Mais Que Nada a Come Together, to sú dve prevzaté skladby. Ostatné sú väčšinou moje a od Jurka Buriana."
Na scéne ste sa udržali pekne dlho a to navyše v hudobnom štýle, ktorý nemá až takú rozsiahlu poslucháčsku základňu. Čo to pre vás znamená?
"Od malička žijem spätá s hudbou. Najprv to bola klasika, ktorú som študovala, desať rokov spev, desať rokov klavír, ale vždy som sa túžila prezentovať ako skladateľka. V istom období som si okolo seba našla ľudí, ktorých moja hudba i zaujala a vytvorili sme kapelu. Mňa len veľmi teší fakt, že som s nimi zotrvala až doteraz. Nielen spolupráca ale i naše priateľstvo už presahuje jedno desaťročie."
Dosiahli ste už vo svojom obore, čo ste chceli, alebo máte pred sebou ešte vyššiu métu?
"Viete, snov by som mohla mať veľmi veľa, pretože, žiaľ takáto hudba nemá u nás veľmi zelenú. Neexistujú festivaly, ktoré by sa zaoberali takýmito žánrami. To čo robím je niekde medzi a vyžaduje si to náročnejšieho poslucháča. Tým pádom máme dosť často pred sebou zatvorené dvere. Takže mojou ideou do budúcnosti je, aby sme sa i my mohli raz prezentovať v takom rozsahu, ako je to umožnené komerčným kapelám."
Na podčiarknutie svojho zvláštneho hudobného prejavu bývate adekvátne k tomu zaujímavo oblečená. Priblížte nám trochu svoj štýl, výtvarné ponímanie svojej hudby...
"Ja si myslím, že moja hudba je naozaj výtvarná. Veď i moje prvé skladby boli väčšinou bez slov, skôr exoticky ladené. Vtedy sa mi javilo, že k takejto hudbe netreba byť vôbec výrazne oblečená. Mala som pocit, že istým spôsobom novátorské aranžmány hudby, uvedú človeka do nálady a stačia na vytvorenie kompletného obrazu. Oblečenie vtedy pre mňa nebolo podstatné. Dnes na pódiu uprednostňujem skôr čiernu, aj keď v dnešnej dobe sa snažím trošku "odčierniť". Samozrejme, že sa snažím zakrývať svoje nedostatky, aj keď je to hlúposť a rozhodne to pre mňa nie je určujúci faktor. Chcem zaujať hudbou a vizáž je pre mňa asi na poslednom mieste."
Vaša tvorba v začiatkoch neobsahovala slová. Nakoľko je podľa vás reč v živote človeka dôležitá?
"Človek postupom času dozrieva. Kým som bola mladšia, pociťovala som potrebu vyjadrovať sa výlučne hudbou. Po určitom čase som si uvedomila, že teraz chcem pre zmenu povedať niečo i slovami. Súvisí to s tým, že človek sa často prebudí a začína duchovne rásť až niekedy po tridsiatke. Vyjadrovanie človeka je veľmi dôležité, čo som si dosť neskoro uvedomila. Zistila som, že dnešní poslucháči vnímajú hudbu najmä cez texty, na čo som adekvátne zareagovala."
Ste v podstate umelecká rodinka, badáte už i u svojej dcérky nadanie týmto smerom?
"Myslím si, že hudobné nadanie má, je veľmi talentovaná. Zatiaľ je však lenivá a klavír sa jej veľmi nechce cvičiť. Ale s mojou pomocou to nejako ide a baví ju i spev. No a popritom sa venuje škole, je to normálne dieťa, určite z nej nechcem vychovať žiadnu detskú hviezdu. Napriek tomu, že by sme mohli robiť spoločné nahrávky, nechcem to, prednejšie je pre mňa, aby mala šťastné detstvo."
O vás je známe, že ste zástankyňou zdravého životného štýlu, alebo sa mýlim?
"Som zástankyňou, ale na druhej strane mám veľmi slabú vôľu, aby som svoje predsavzatia dokázala dodržiavať. Dokážem uvariť naozaj zdravú a veľmi chutnú stravu plnú sóje a zeleniny. Ale už nikto netuší, že po takomto obede odídem do druhej izby, teda stravu oddelím a tam si dám výbornú čokoládu s orieškami. Ale myslím si, že každý človek má v živote obdobie, kedy sa potrebuje prečistiť. Ja v tomto smere uprednostňujem vegetariánsku stravu, hoci vegetarián nie som."
Pôsobíte i ako hlasová pedagogička na VŠMU. Je pre vás kontakt s mladými ľuďmi dôležitý? Čo vám to dáva?
"Nikdy som sa nezaoberala tým, čo mi to dáva. Mám z toho dobrý pocit, medzi nami je priateľský vzťah a to je dôležité."
Vašim manželom je herec Štefan Bučko, vy pôsobíte v hudbe. Povedzte klady a zápory takéhoto manželstva.
"Myslím, že my si naozaj veľmi rozumieme, je to naozaj vzácny typ manželstva. Sme so Števkom spolu už od mojich sedemnástich rokov, už to radšej nebudem ani počítať (smiech). Je to možno preto, že máme pochopenie jeden pre druhého. Štefan je dokonca možno viac vnímavejší na hudbu, pretože je podľa mňa veľmi talentovaný a má sluch. Preto ma mrzí, že v mladosti chodil poza školu a nevyštudoval žiaden nástroj, lebo ako samouk zvláda veľmi slušne ako klavír tak gitaru, dokonca píšťalku. Takisto jeho basový register je veľmi slušný a mohol by z neho byť dokonca výborný operný spevák. Moje piesne sa mu veľmi páčia, môžem dokonca povedať, že keď sme začali spolu chodiť, nachytala som ho práve na svoj spev."
Keď ste po ťažkom dni či koncerte, ako relaxujete?
"Je to hlavne spánok a prechádzka do prírody s mojou rodinkou. Alebo posedenie s najlepšími priateľmi pri dobrom vínku či voňavom čajíku. Ale spánok a príroda sú pre moju pohodu najdôležitejšie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
