vyhynutie.
"Je to vari najväčší a najveľkolepejší kvet na svete. Každého ohromí svojimi rozmermi. Jej priemer dosahuje jeden meter a váži asi sedem kilogramov," tak popísal britský bádateľ sir Thomas Stamford Raffles objav, ktorý uskutočnil 20. mája 1818 na juhovýchode Sumatry. Doktor Joseph Arnold, ktorý ho sprevádzal, označil nález ako najväčší div rastlinnej ríše. Na počesť oboch objaviteľov bol nádherný gigant nazvaný Rafflesia arnoldia. Okrem toho, že sa dostal do Guinnessovej knihy rekordov pre svoju veľkosť, môže sa pochváliť aj tým, že je to druh najzáhadnejší. Botanický kolos nemá listy ani stonku, ale päť mäsitých tuhých korunných plátkov hrubých tri centimetre a 46 centimetrov dlhých. Nebojí sa uprostred pralesnej zelene stavať na obdiv ich jasno červené sfarbenie. Je to rastlina epifytná, môže rásť len na podzemnej časti lián rodu Cissus. Tým sa však neuspokojuje a komplikuje život aj tým, kto ju nájdu a chcú jej pomáhať, ako napr. muchám, ktoré priťahuje hnilobnou vôňou vychádzajúcou zo stredu kvetu.
Raflesia je viditeľná iba vtedy, keď kvitne. Jej vlákna preniknú do mäkkých pletív hostiteľa a keď načerpá dostatok síl, vytvorí veľký puk a rýchlo sa rozvinie. Po troch dňoch kvet stráca farbu a za týždeň úplne očernie. Po dvoch týždňoch z neho zostane na zemi iba beztvará hmota. Muchy tak musia vykonať svoju prácu za pár dní, čo nie je vôbec ľahké, pretože kvety raflesie sú alebo samčie alebo samičie. Mucha musí po ceste plnej nástrah preniknúť do vnútra obrovského samčieho okvetia, aby sa na seba nabrala trošku peľu. Potom musí nájsť iný kvet, tentoraz samičí a peľ do nej vložiť. Problém je však v tom, že samčie aj samičie kvety sa nevyskytujú na rovnakých miestach, takže sa mucha dosť nalieta, než nájde dva kvety rôzneho pohlavia. K tomuto mystériu opeľovania sa pripája aj ďalšie, týkajúce sa rozptyľovania semien. Keď kvet zmizne a v plode sa vytvorí veľké množstvo semienok, termity ich obvykle zanášajú pod zem. Iné drobné hmyzožravce termity lovia a prenášajú ich z miesta na miesto a nepriamo sa tak stávajú rozsievačmi tejto rastliny. Rafflesia arnoldia nie je jediná rastlina s takýmito vlastnosťami, hoci má pravdepodobne najviac problémov a ozaj jej hrozí vyhynutie. V Európe sa jej podobá Cytinus hypocistis. Kvet, ktorý však meria iba päť centimetrov.
Krátky život druhu arnoldia pôsobí vedcom veľké problémy pri ich skúmaní. Kvety neznášajú prepravu a aj napriek všetkej snahe sa ich doteraz nepodarilo vysadiť inde. Jej život zostáva teda tajomstvo a nepoznáme ani odpoveď na otázku, ako dlho sa mu ešte podarí prežiť.
Autor: Spracovala: Jana VARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
