svet. Je to najväčší technický vynález 20. storočia, ktorý zmenil životný štýl ľudí. Preto nesmieme zabudnúť na troch veľkých vynálezcov, ktorí za svoj objav boli v roku 1956 odmenení Nobelovou cenou. Johnovi Bardeenovi sa podarilo získať až dve Nobelove ceny, druhú dostal v roku 1972 za fyziku.
Veľmi dôležitým prvkom je selén, ktorý ako prvý objavil a popísal Beredins v roku 1819. Existenciu germánia predpovedal ešte v roku 1871 slávny Mendelejev, ktorý sa preslávil usporiadaním prvkov do periodickej sústavy. Jeho predpoklad sa naplnil, keď nový prvok objavil nemecký fyzik Winkler. Nový prvok sa volá germánium a meno získal na základe nemeckého pôvodu objaviteľa. V roku 1874 vedci objavili rôznu vodivosť kysličníkov a sírnikov niektorých kovov. V dvadsiatych rokoch sa začali vyrábať prvé selénové usmerňovače.
Podrobnejšiemu výskumu polovodičov sa začal ako prvý venovať Losev v Nižnom Novgorode, ktorý veľmi úspešný nebol. Prvé polovodičové termoelektrické generátory zostrojil okolo roku 1930 fyzik A. F. Ioffe. Germániová hrotová dióda sa objavila až po druhej svetovej vojne, ktorej vznik si vynútila doba. Nedokonalé vákuové prvky bola snaha nahradiť polovodičovými. Vznik polovodičovej diódy svetom neotriasol, no predsa ukázal nový smer a ďalšie nádeje pre vývoj elektroniky.
Tranzistory ešte stále svet nepoznal. Za objav novej elektronickej súčiastky vďačíme trom vedcom, ktorých vynález zo dňa na deň zmenil svet. Germániový hrotový tranzistor prvýkrát zostrojili J. Bardeen, W. H. Brattain, W. Shockley. Keď v roku 1948 predviedli prvý prototyp tranzistora, iba vedci tušili, že prišiel veľký historický moment. Už v roku 1949 Shockley publikoval vlastnosti polovodičov, čím vedecky vysvetlil funkciu novej polovodičovej súčiastky.
Nový vynález mal ešte stále mnoho technických nedostatkov, čo bránilo komerčnému použitiu. V roku 1950 sa objavil prvý germániový plošný tranzistor. Rok 1950 môžeme označiť za dôležitý medzník, ktorý ovplyvnil ďalší vývoj polovodičov. Prvé komerčne vyrábané tranzistory mali veľkosť hrášku. Vynález plošného tranzistora vo veľkej miere ovplyvnil ďalší vývoj elektroniky, ale aj silnoprúdovej elektroniky. V roku 1956 dostali Bardeen, Brattain a Shockley za svoj objav Nobelou cenu. Málokto vie, že J. Bardeen je jedným z mála držiteľov dvoch Nobelových cien. tento veľký vedec 20. storočia bol odmenený druhou Nobelovou cenou za fyziku v roku 1972.
John Bardeen je jedným z mála osobností 20. storočia, ktorému sa podarilo získať až dve Nobelove ceny. Preto mu venujeme pár riadkov na tejto strane. Študoval na Wisconsinskej univerzite elektrotechniku, pritom sa venoval aj štúdiu fyziky a matematiky. Po získaní diplomu sa stal pracovníkom prestížnej firmy Western Electric Company. Kvôli prehĺbeniu svojich vedomostí v tridsiatych rokoch navštevoval prednášky Eugena Wignera, ktorý sa zaoberal supravodivosťou. Neskôr sa zaoberal aj s touto problematikou, ktorá ho tiež veľmi zaujala.
Tranzistory sa v bežnom živote používajú od roku 1957. Nahradili dovtedy používané vákuové prvky - elektrónky. Už v šesťdesiatych rokoch sa objavili prvé prenosné televízne prijímače. Tranzistor sa stal základným a nenahraditeľným v technike. Dôležitý bol objav tranzistora ovládaného elektrickým poľom, neskôr vznikli rôzne špeciálne druhy. Požiadavky na polovodičové súčiastky rástli, po čase sa ukázalo, že germánium už vysokým požiadavkám nevyhovuje.
Začal sa používať kremík, bola vyvinutá planárna technológia. Kremíkové tranzistory a diódy umožnili ďalší vývoj, ktorý môžeme označiť za revolučný. Ukázalo sa, že je možné tieto súčiastky sústrediť na malú plochu - integrovať. Prvé integrované obvody - čipy vyrobili v roku 1963 planárnou technológiou. Technológia výroby integrovaných obvodov sa v dnešnej dobe denno-denne zdokonaľuje.
Keby neboli v roku 1948 traja nositelia Nobelovej ceny v Bellových laboratóriách skonštruovali tranzistor, pravepodobne by sme sa ešte stále dívali na čiernobielu televíziu. Alebo nie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
