Dosť často počúvame najmä vo východoslovenskom nárečovom prostredí slovo, ktoré je chybné, nespisovné, nárečové. Je to slovo "trebalo".

Ak vyjdeme z textu Trebalo nám ísť ešte ďalej, zistíme, že podoba slova trebalo má príponu -lo, čo ukazuje na sloveso v minulom čase, strednom rode, v jednotnom čísle. Avšak spisovná slovenčina nepozná takéto sloveso: v neurčitku by muselo znieť trebať; je to vyslovene nárečové (východoslovenské) slovo a náležité, správne, ak ho niekto používa v súkromnom rozhovore.

V spisovnej slovenčine vravíme a píšeme: Treba ešte zdôrazniť, že... Bolo treba veľa preštudovať... Študentom bude treba viac cudzojazyčnej literatúry atď.

Slovo treba je z tvaroslovnej (morfologickej) stránky vetná príslovka. Avšak aj v spisovnom používaní sú časté chybné podoby: je treba. Správne: Treba si uvedomiť, že... Treba povedať... Teda tvar pomocného slovesa "je" sem nepatrí.

V minulom čase (bolo treba) a v budúcom čase (bude treba) už sme museli použiť tvary pomocného slovesa. bolo treba ísť ešte ďalej, bude treba vydať školskú príručku slovenského pravopisu atď. V prítomnom čase použijeme vetnú príslovku treba: treba rozmýšľať, treba sa viac zapodievať cudzojazyčnou výslovnosťou...

Nehovorme a nepíšme: trebalo si vyzdvihnúť, ale bolo treba si vyzdvihnúť. V spisovnom vyjadrovaní sa robí chyba, ak sa v prítomnom čase pridáva aj pomocné sloveso: je treba pripomenúť, spisovne píšeme a hovoríme: treba pripomenúť.

Autor: PhDr. Ladislav KUČERA, CSc.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.