odsúhlasili na mimoriadnom valnom zhromaždení vstup americkej spoločnosti US Steel do VSŽ. Tým sa Američania stali vlastníkom hutníckych aktív železiarní. Pri tejto príležitosti nás včera vo Vstupnom areáli VSŽ zaujímalo, ako na tento prelom v histórii VSŽ reagujú práve radoví zamestnanci podniku. Dosť nás však prekvapilo, že mnohí z nich sa báli hovoriť z obavy o svoje ďalšie zotrvanie v podniku. Z ich kusých odpovedí sme ale pre vás vybrali niektoré zaujímavé pasáže.

"Nemám na to žiaden názor, som rád, že tu ešte môžem robiť. Keď si to páni schválili, nech si o tom aj hovoria. Aj tak bolo najlepšie za Rezešovcov, lebo tí nám stále dvíhali platy. Meno vám však nepoviem, lebo ma za to vyhodia z roboty," nechal sa počuť dobre stavaný štyridsiatnik.

O trochu zhovorčivejší bol zamestnanec Ocele Jozef Timko z Poproča, ktorý s jednou prestávkou pracuje v železiarňach už 23 rokov. "Asi každého zaujíma, či sa budú zvyšovať platy, pretože teraz sa to nejako zanedbalo. Niektorí ľudia možno budú tŕpnuť o miesto, no dôležité je prečkať tie najhoršie chvíle. Všetci dobre vieme, že je tu určitá prezamestnanosť. Ešte za socializmu niektorí vykrikovali, že vo fabrike je veľa úradníkov a THP. Lenže po atomizácii sa ich počet ešte zvýšil. Keď sa však začne s prepúšťaním, odnesú si to najmä tí, čo sú dole... Pamätám si na rôzne vedenia železiarní. Napríklad súčasný viceprezident Matusák chodil predtým často na prevádzky medzi ľudí a informoval sa o tom, čo im chýba a čo treba zlepšiť. A teraz sú tu takí páni, že sa ani nezastavia."

Jeho kolega z Poproča Stano H. sa pre zmenu najviac obával sociálnych istôt. "Zatiaľ sa síce nehovorí o prepúšťaní, lenže o chvíľu to môže byť všetko inak. Obávam sa však toho, že nám nové vedenie dá zmluvy na dobu určitú a potom nás bez mihnutia oka legálne prepustia. Celkovo by som povedal, že dobre možno už bolo, ale nebol by som proti, keby som sa mýlil.

Len o niečo málo optimistickejšia je Eva K. z Keramiky, ktorá vo VSŽ odpracovala 7 rokov. "Z toho najhoršieho sme už asi vonku, a tak by sa to malo len zlepšovať. Verím, že nám aj zvýšia platy, lebo to poznáte, v dnešnej dobe z toho ťažko vyžijete. Netrúfam si však odhadnúť, čo nás čaká. Ináč to bolo úplne jedno, kto riadil fabriku, pretože u nás sa stále zarábalo.

Zrejme najväčší entuziazmus pre vstup US Steelu prejavil Peter Vudbriš. "Jednoznačne tento krok podporujem, pretože nás čaká lepšia budúcnosť. Z dlhodobého hľadiska to bude mať viac pozitív ako negatív. Američania sem prinesú investície na ďalší rozvoj železiarní. Hoci ja pracujem v Keramike, čo už nie je pod VSŽ, predpokladám, že čím lepšie to pôjde železiarňam, tým lepšie sa budeme mať aj my. Škoda len, že som nezažil tú zlatú éru, ktorá tu predtým bola..."

Stropkovčan Jozef Hudák, ktorý sa práve domov vracal z týždňovky vo VSŽ si chce počkať na ďalší vývoj udalostí. "Hodnotím to tak neutrálne a uvidím, ako to pôjde ďalej. Ale je to lepšie mať tu Američanov, ako niekoho iného."

Alica Mikušová strávila vo VSŽ na medzisklade medzi teplou a studenou valcovňou 15 rokov svojho života a nabudúci rok sa chystá odísť do dôchodku. Ďalší vývoj v železiarňach však nevidí príliš pozitívne. "Neviem, či to bude lepšie. Hovorilo sa síce, že pred poldruha rokom sme boli na pokraji bankrotu, lenže mám taký pocit, že teraz sme na tom ešte horšie. Predtým keď sme splnili plán, dostali sme štvrťročné odmeny, teraz nemáme nič. (Asi desaťsekundový smiech nasledoval po našej otázke, prečo sa v tejto záležitosti neobráti na odborárskeho šéfa J. Grubera - pozn. red.) Pritom celoročný plán sme aspoň u nás splnili za pol roka. O 13. a 14. plate, ktorý síce máme v zmluve, ale nie v peňaženke ani nehovorím. Vážne neviem, kam idú všetky tie peniaze, čo sa teraz ušetrili na mzdách."

Na záver pridáme ešte jeden bonbónik od zamestnanca VSŽ nastupujúceho do R2. "Je to lepšie, že prišli Američania, akoby nás mala vlastniť nejakí ukrajinskí mafiáni..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.