Najvyšší tibetský duchovný a politický vodca po prvýkrát navštívil Slovensko
"Je to moja úvodná návšteva u vás, prvé ráno v tejto krajine a hoci sa stretávame prvýkrát, sme všetci rovnaké ľudské bytosti, bratia a sestry. Všetky hranice, ktoré nás delia, či sú to už rasové, národnostné, politické a iné, sú iba druhotné," povedal včera 14. tibetský dalajláma pri otváraní Domu umenia, ktorý sa tak popri synagóge stal ďalším priestorom šamorínskej At Home Gallery.
"Bol to náš dávny sen vytvoriť zo starej židovskej školy miesto pre stretávanie sa umelcov, no to, že ho otvorí dalajláma, je cťou, o ktorej sme ani nesnívali," povedala Suzanne Kissová.
Ona spolu s manželom Csabom už päť rokov ponúka v nimi renovovanej synagóge mnohé unikátne výstavy a koncerty, a po vlaňajšom ohlase tvorby pieskovej mandaly sa vyvrcholenie jej reprízy stalo pre najvyššieho duchovného a politického tibetského vodcu dobrým dôvodom na historicky prvú, hoci súkromnú návštevu Slovenska.
Takmer tridsať slovenských výtvarníkov pripravilo pre dalajlámu výstavu svojich diel, v ktorých otvorene priznávali inšpiráciu či tichú vnútornú spriaznenosť s mandalou. Tú hneď po vernisáži stihol známy osud. Dalajláma odišiel rovno z Domu umenia do synagógy, aby obradným rozmetaním fascinujúceho pestrofarebného pieskového obrazca, symbolizujúceho päťposchodový palác božstva Kálačakry, v súlade s Buddhovým posolstvom poukázal na pominuteľnosť všetkého dobra i zla.
Niekoľkými ráznymi pohybmi rozporcoval mandalu ako slávnostnú tortu a jeho tibetskí druhovia z kláštora Namgyal, tí, čo ju desať dní zrnko po zrnku s mravčou trpezlivosťou a podľa presných pravidiel vytvorili, vzápätí za minútku pozhŕňali piesok do obradnej nádoby. Na rade bola už len krátka buddhistická modlitba.
V sobotu stálo množstvo návštevníkov v dlhočiznom rade pred synagógou, aby mohli uzrieť hotovú mandalu. Včera sa záujem verejnosti presunul hlavne na záverečný akt pri Dunaji. Ten sa po roku stal opäť posvätenou riekou, keď dalajláma prišiel k jeho brehu, lemovanom tisíckami ľudí, a z vázy vysypal do vody piesok ako dar všetkým cítiacim bytostiam.
Celé šamorínske predpoludnie, tvoriace "kultúrnu" časť jeho pobytu na Slovensku (popoludní ho čakal míting v športovej hale na Pasienkoch a dnes prevzatie čestného doktorátu na Univerzite Komenského), sa nieslo v atmosfére prejavov nefalšovaného obdivu a úcty k najvyššiemu tibetskému predstaviteľovi. Myšlienky o potrebe súcitu, lásky a porozumenia, troch atribútov, ktoré v súčasnej konzumnej spoločnosti ľudom veľmi chýbajú, nielen vyslovil, ale svojou charizmou stelesňoval počas celej šamorínskej návštevy. Na potešenie všetkých, ktorí sa ho snažili pozdraviť či dokonca získať jeho autogram, a na starosť jeho ochranky, ktorá im v tom občas nedokázala zabrániť.
V rovnakom duchu reagoval aj na vernisážový príhovor Ladislava Snopka, kde ho zjavne zaujala zmienka o tom, že už v minulom storočí zozbieral Pavol Dobšinský slovenské ľudové rozprávky, z ktorých sa jedna volala O dalajlámovi.
"Možno ste niektorí mali doteraz predstavu, že dalajláma je niečo tajomné, zvláštne. A teraz vidíte živého dalajlámu, ktorý nie je ničím zvláštny ani tajomný, že je to jednoduchý, obyčajný človek, taký ako vy," povedal Snopko.
Alexander BALOGH
Foto: Milan LACKOVIČ
foto do čísla, pondelok, dalajlama
Autor: OSOBNOSTI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
