Korzár logo Korzár

Štefan Makara svoju tvorbu zasvätil rodnému Zemplínu

Umenie východného Slovenska zviditeľňoval aj ako režisér a žurnalistaVýchodoslovenský maliar Štefan Makara sa 10. októbra tohto roku dožil

Umenie východného Slovenska zviditeľňoval aj ako režisér a žurnalista

Východoslovenský maliar Štefan Makara sa 10. októbra tohto roku dožil významného životného jubilea - sedemdesiatich piatich rokov. Narodil sa roku 1925 v Ložíne v okrese Michalovce v rodine keramikára. Popri maľovaní pracoval najprv krátko ako učiteľ, neskôr dva roky študoval na VŠVU a potom dlhé roky pôsobil v rozhlase, novinách a nakoniec v televízii. Pri príležitosti jeho narodenín sme sa s majstrom Makarom porozprávali nielen o jeho tvorbe, ale aj o ostatných aktivitách, ktorým sa venoval.

Sedemdesiatpäťka je už predsa len vek, kedy sa človek zamýšľa nad celým svojim doterajším životom. Ak si premietnete všetky tie roky, čo vás najviac napĺňa spokojnosťou?

"Chcel som maľovať Zemplín a to sa mi viac - menej podarilo. Dosiahol som, že ľudia hľadajú obrazy so zemplínskou tematikou. A to je veľká vec, lebo Slováci predtým hľadali Tatry, Oravu, vrchárske námety, nie rovinu. A dnes sa zaujímajú aj o ňu ako o súčasť slovenskej krajiny a hľadajú ju na mojich obrazoch. Tí istí záujemcovia sa hlásia ešte po rokoch."

V katalógu z roku 1990, k vašim 65. narodeninám, sa uvádza, že spočiatku ste nemali odvahu maľovať zemplínsku krajinu.

"To áno, ale predsa len, som Zemplínčan a už moje prvé výtvarné pokusy sa týkali roviny. Tá má však v slovenskej maľbe najmenšiu tradíciu. Česi napríklad tieto veci majú. Ja som sa ich rozhodol robiť programovo a tak, aby im ľudia porozumeli."

Vraj sa jednoduchí Zemplínčania veľmi čudovali, keď vás stretávali v teréne.

"Áno, hlavne na východe v Stakčíne a okolí. Tamojším ľuďom nešlo do hlavy, že také bežné veci ako stoh slamy, žena s batohom, obloha, mraky, môžu niekoho zaujať tak, aby ju maľoval. Pre nich to nič extra neznamenalo. Častokrát sa pýtali aj na to, či som fotograf. Pritom sú to krásne, poetické krajiny - rovina, stohy, osamelé stromy a najmä mraky. Som aj krajanom básnika Pavla Horova, istý čas bol aj mojím riaditeľom v rozhlase. On písal o vysokom letnom nebi, ja som ho maľoval. Všetky symboly, ktoré spomínal vo svojich básňach, možno nájsť aj na mojich obrazoch. Chcel som sfilmovať jeho básnickú zbierku o Zemplíne, ale prišiel rok 1968 a nestihli sme to. Bol najvýznamnejším zemplínskym literátom. Učil ma aj na meštianke, neskôr sme spolu boli v rozhlase. Dá sa povedať, že sme boli priatelia, hoci bol o generáciu starší.

Nie je ťažké označiť vás za maliara Zemplína, považujete sa však vy sám v prvom rade za krajinára? Predsa len, maľovali ste aj portréty, hlavne v šesťdesiatych rokoch ste experimentovali aj s modernými prístupmi.

"Áno, bolo aj také obdobie. Pochopil som však, že to nebolo presne to, čo som chcel naozaj robiť. A uvedomil som si aj fakt, že na východe vlastne neboli maliari, ktorí by tento kraj maľovali. Mňa základom naučil Teodor J. Mousson, on však bol krajinár - cudzinec, ktorý pôsobil na Zemplíne a jeho tvorba sa prikláňala k folklórnym námetom. Ja som sa rozhodol pokračovať v jeho stopách, viac ma však zaujala krajina ako taká."

Kedy ste sa s Moussonom spoznali, na meštianke, alebo ešte skôr?

"Chodil som za ním už počas štúdií na meštianke. Dával mi také domáce úlohy, ktoré potom posudzoval. A bol to práve on, kto mi nahovoril, že mám talent. Mal syna, asi v mojom veku. Ale s ním nebol taký spokojný, ako so mnou. Jeho syn neskôr žil v Trenčíne, a keď sa rozhodovalo o tom, či ho prijať za člena zväzu výtvarných umelcov, neprešiel pri hlasovaní. Ja som hlasoval za prijatie, a veľmi som sa čudoval, že ho neprijali. Keby bol synom iného významného maliara, určite by nemal problémy."

Pôsobili ste aj ako učiteľ, neskôr ste pracovali v rozhlase a televízii. Čo ste vyučovali?

"Som absolventom učiteľskej akadémie pre všetky ročníky. Neskôr som študoval výtvarnú výchovu, tú som však prakticky nikdy neučil. Myslím, že som nebol podradný novinár a hľadal som zamestnanie, pri ktorom by som mohol maľovať. Po štúdiách to veľmi možné nebolo, v niektorých obdobiach štát obrazy kupoval, inokedy nie. Začal som teda písať do novín a išlo to dosť dobre. Niekedy boli honoráre za príspevky väčšie, ako za maľovanie."

Patríte aj medzi zakladateľov výtvarnej kritiky, aspoň na východnom Slovensku určite. Aký bol jej stav v čase, kedy ste začínali písať?

"Výtvarná kritika tu vlastne neexistovala a ja som sa teóriou výtvarného umenia zaoberal ako amatér. Zaujímala ma aj história, neskôr som režijne alebo scenáristicky urobil aj veľa filmov o maliaroch, hlavne o východniaroch, ktorí buď boli poprednými maďarskými výtvarníkmi, alebo slovenskými umelcami, o ktorých sa až tak nevedelo. Vlastne nebol nikto, kto by ich dostal do povedomia. Neskôr už vznikla generácia študovaných teoretikov umenia, ale predsa len ako maliar som sa do problematiky rozumel. Preto som začal písať."

Dva roky ste študovali v Bratislave u Petra Matejku a Ladislava Čemického. Bolo to práve v období takzvaného socialistického realizmu. Aký vplyv to malo na vaše štúdium, je možné povedať, že ku krajine ste sa priklonili aj preto, že tu hrala ideológia relatívne najmenšiu úlohu?

"Povedal by som, že Peter Matejka na ideológiu nedbal. Snažil sa nás hlavne naučiť remeslo a výtvarnú teóriu. Bol to fajn profesor. Potom u Čemického bolo to ideologické pôsobenie silnejšie. On sám však bol krajinár a dobrý akvarelista. Je pravda, že u neho sme portrétovali aj pár obľúbencov režimu, ale hlavne sme sa naučili techniku i teóriu. Tá socialistická škola totiž naučila ľudí remeslu. Vidno to aj na prácach mojej dcéry Alexandry, pôsobiacej vo Viedni. Má základy od nás, čiže vie kresliť. Oproti tamojším študentom mala ohromný náskok."

Nemaľovali ste len zemplínsku krajinu, vidím aj košické scenérie, krajiny z Juhoslávie, severnej Afriky.

"Na cestách som nemal problém s kreslením a perspektívou, a v spomínaných krajinách bolo pekne. Síce horúco, ale ako Zemplínčanovi mi horúčavy nerobili problémy. A niekde som našiel námety, blízke tým zemplínskym, napríklad ploché horizonty, inde zas rozoklanosť krajiny bola pre mňa výzvou."

Jeden váš obraz Šíravy sa vraj ocitol až niekde v Afrike. Do ktorej krajiny sa vlastne dostal?

"To si už nepamätám, viem len, že jedna moja kolegyňa, ktorá odišla do Izraela, sa neskôr vrátila a kúpila si jednu krajinku."

Nie, malo by ísť o obraz, ktorý si kúpila nejaká delegácia.

"Už si spomínam. Nejde však o Afriku, obraz si vybrala sýrska delegácia. Udialo sa to v Bratislave. Ja som potom dostal katalóg. Ani neviem, ktorý obraz sa do Sýrie dostal, nevedel som to totiž prečítať."

Tvoríte ešte stále. Ako sa vám darí?

"Doba je zložitejšia, ale nemám problémy. Súkromných zákazníkov som mal stále, hlásia sa aj teraz. Výtvarníci, zameraní na takzvaný socialistický trh sú dnes bez práce. Stále sa zaoberám zemplínskymi krajinami, tie sú najobľúbenejšie. Niekoľko obrazov má aj prezident, a záujem je aj mimo Slovenska. Na druhej strane, dnes to výtvarník až také ľahké nemá. Zväzová štruktúra je rozbitá, a o ministerstve kultúry si niekedy myslím, že asi zastupuje miestnu osvetovú besedu v Bratislave."

Čo vravíte na súčasné umenie, je tu niečo, čo sa vám páči, či naopak niečo, čo vám nič nehovorí?

"Budem teraz hovoriť ako teoretik. Postmodernizmus je chaos, ktorému nikto nerozumie. O čo v ňom vlastne ide? Po moderne všetky výboje skončili a bolo by teraz potrebné vrátiť sa k prírode ako takej. A ani si nemyslím, že by Slováci nasilu mali mať kubistov alebo postmodernistov, keď tu chýba tradícia. A na rozdiel od Čechov sme nemali vlastného Slavíčka, Hudečka, Slovensko dokopy nemal kto namaľovať. Niektorí východniari napriek tomu v snahe akéhosi modernizmu robia to, čo sa inde maľovalo už pred sto rokmi."

Dlho ste pracovali aj v televízii. Na ktorý zo svojich dokumentov si spomínate najčastejšie?

"Napríklad na film o Pálovi Sziney-Mersem. On je vlastne zakladateľom impresionizmu v strednej Európe. V Bratislave o ňom možno ani nevedia, lebo bol východniar. Vždy, keď sa ho pýtali na národnosť, odpovedal, že je Šarišan. Spisovne po slovensky nevedel. Staral sa aj o Tivadara Csontváryho, umelca, u ktorého prepukla duševná choroba. Aj o ňom som nakrútil film. Csontváry zas bol modernista, ktorý obsiahol všetky moderné smery. Je zaujímavé, že obaja zomreli po I. svetovej vojne krátko po sebe. Maďari v Bruseli za Csontváryho dielo dostali zlatú medailu, pritom on vôbec nebol Maďar, pochádzal zo Sabinova a potom sa s rodičmi vysťahoval do Seredneho na Zakarpatskú Ukrajinu. Maľoval Tatry, ale je aj slovenským vynálezcom surrealizmu. Bohužiaľ sa u nás nezachovali žiadne jeho obrazy. Predal svoj dom v Haliči pri Lučenci. Kúpili ho nejakí bratia, budapeštianski kunsthistorici, a tí obrazy vyviezli do Maďarska. Film o Csontvárym skoro dostal cenu, mal však nevýhodu - bol čiernobiely a točený na šestnástku. Ostatné snímky na festivale, myslím, že v Brne, boli farebné a točené na tridsaťpäťku."

Je známe, že vaša dcéra maľuje vo Viedni. Ako sa jej darí?

"Ona by sa už vrátiť nechcela. Ale poradil som jej, aby ako Slovanka nezradila svoj slovanský pôvod. A naozaj si nechala svoje meno, maľuje farebne, fauvisticky, čo v Rakúsku nie je zvykom. Je figuralistka a vo Viedni, ladenej skôr do zemitých tónov, má úspech. Jej obrazy sú aj v nemocnici v Innsbrucku, kde sa liečil prezident. Na škole ju vo farebnosti dosť tlmili, ale keď doštudovala, povedal som jej - vykašli sa na to, maľuj tak, ako to cítiš. Tým by sa mal riadiť každý umelec."

Martin LUKÁČ

spravodajstvo-archív lukáč-š.makara-lukáč

foto do čísla-piatok-JUDY-Makara

+obrazy (katalóg)

str.22-text: Máloktorý návštevník Zemplínskej šíravy ju videl z takéhoto pohľadu

str.24-text: Plochá zemplínska krajina je maliarovou celoživotnou inšpiráciou

Autor: KATASTROFA

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 225
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 753
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 005
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 858
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 689
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 562
  1. Juraj Kumičák: Kolaborant
  2. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  3. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  5. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  6. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  7. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  8. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 606
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 493
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 366
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 700
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 358
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 344
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 004
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 419
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR
Ilustračné foto.

Krajskí policajti avizujú počas sviatkov zvýšenú aktivitu.


Exprezident Rudolf Schuster.

Bez členstva v NATO by sme podľa neho neboli ani v EÚ.


TASR
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Juraj Kumičák: Kolaborant
  2. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  3. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  5. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  6. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  7. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  8. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 606
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 493
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 366
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 700
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 358
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 344
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 004
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 419
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu