prípadom sa bude zaoberať Európsky súd pre ľudské práva (ES). Feldek sa na ňom už nebude súdiť so Slobodníkom, ale so Slovenskou republikou. Spôsobilo to aj rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu (NS), ktorému predsedal Jozef Štefanko. NS rozhodol, že Feldek sa má Slobodníkovi ospravedlniť za články z roku 1992, v ktorých vtedajšiemu ministrovi pripísal fašistickú minulosť. Štefankov senát v tejto kauze zaviazal Feldeka aj inými povinnosťami, ale neskoršie súdne konania ich zrušili.
Feldek zastáva názor, že NS svojím rozhodnutím porušil jeho právo na slobodu prejavu. Slovenská republika nevyužila možnosť dohodnúť sa s Feldekom a rozhodla sa, že o podstate veci nechá rozhodnúť súd, aj keby to malo pre ňu byť drahšie.
Agent pre zastupovanie Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva Peter Vršanský povedal, že s druhou stranou viedol predbežné rozhovory, ktoré mali viesť k takej dohode, aby rozhodovanie Európskeho súdu nebolo nutné. Feldekov advokát Ernest Valko potvrdil, že s Vršanským rokoval. Odmietol zodpovednosť za to, že pokus o dohodu nevyšiel: "Boli sme ochotní pristúpiť na prediskutovávané riešenie. Na našej strane je stále priestor na mimosúdne urovnanie sporu."
Čo bolo predmetom navrhovanej dohody, odmietol prezradiť. Ak však ES rozhodne v prospech Feldeka, požiadavka na odškodnenie bude podľa Valka "oveľa vyššia" ako v neprijatej dohode. Na otázku, ako si vysvetľuje fakt, že Slovenská republika odstúpila z rokovaní o mimosúdnom ukončení sporu a rozhodla sa čakať na výrok súdu, Valko odpovedal: "Nerozumiem tomu."
Vršanský potvrdil, že v praxi je bežné uzavretie dohody ešte pred vynesením rozsudku ES. Dôvod odmietnutia mimosúdnej dohody v tomto prípade iba naznačil: "Som advokátom klienta, ktorým je Slovenská republika. Musím sa riadiť jej pokynmi."
Súčasný stav je taký, že v rokovaniach o zmieri vládu zastupuje minister spravodlivosti. Ján Čarnogurský priznal: "Dal som pokyn pánu Vršanskému, aby neuzatváral zmier v tejto veci, z dvoch dôvodov. Hlavný dôvod spočíva v tom, že pôjde o verdikt Európskeho súdu, ktorý bude mať takzvaný prejudiciálny význam pre rozhodovanie súdov Slovenskej republiky v podobných kauzách v budúcnosti. Je preto v záujme slovenskej justície, aby Európsky súd vyniesol v tejto veci meritórne rozhodnutie. Zmierom by sme to nedosiahli. Po druhé: keby sme uzavreli zmier, pán Slobodník, aj ďalší občania SR by to mohli interpretovať ako politický zásah zo strany vlády aj z mojej strany do tohto sporu, čo by som bol nerád. Preto dávam prednosť rozhodnutiu Európskeho súdu vo veci samej."
Aj Vršanský vyslovil osobný názor, že niekedy je dôležité, aby bol známy víťaz a porazený: "Prehra Slovenskej republiky by znamenala, že tie orgány, ktoré porušili podľa rozhodnutia Európskeho súdu práva sťažovateľa, konali v rozpore s Európskym právom."
Na to, či Slovenská republika nemá dostatok sebakritiky, aby sama posúdila, či porušila práva svojho občana, Vršanský odpovedal: "To nie je vec práva, ale etiky." Spor má podľa neho vzťah k pohľadu Slovenskej republiky na vlastnú minulosť, hlavne na obdobie slovenského štátu počas druhej svetovej vojny: "Týka sa základnej otázky, či prípade, že sa občan Slovenskej republiky cíti znepokojený, môže nastoliť do diskusie tieto veci. V Štrasburgu ide o otázku slobody vyjadrenia. Súd má rozhodnúť, či je možné v demokratickej spoločnosti, ku ktorej sa Slovensko hlási, otvoriť diskusiu o otázke fašistickej minulosti Slovenska."
Autor: ln
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
