ktorú by obec potrebovala 50 miliónov korún.
"Situácia je najhoršia, keď prídu obdobia povodní. Voda zaplaví žumpy a všetko to preniká do spodných vôd. Snažíme sa zohnať potrebné financie prostredníctvom rôznych grantov, ale zatiaľ bezúspešne," hovorí starostka Jasova Henrieta Silárszka.
Obec si za týmto účelom úver brať nechce, jeden vo výške sedem miliónov korún už totiž spláca. Peniaze sa použili na výstavbu skládky komunálneho odpadu. V zlom stave sú aj miestne komunikácie, ktoré tiež volajú po rozsiahlejších opravách. Všetky plány, ako s povzdychom poznamenala starostka, však začínajú aj končia pri peniazoch. Najlepšie je to zatiaľ s plynofikáciou, s ktorou začali na sklonku minulého roku a ukončiť by sa mala najneskôr do septembra 2001. Zriadenie pracovných miest v oblasti verejno-prospešných prác starostka kvituje. V súčasnosti je v obci takto zamestnaných 24 ľudí, ktorí pracujú najmä na údržbe verejných priestranstiev a na rekonštrukcii radnice.
"Myslím, že tento počet je optimálny. Veď si zoberte, že taký majster má na starosti desať, pätnásť ľudí no a ja šéfujem hneď dvadsiatimštyrom," zasmiala sa starostka.
Chlapi priebežne pracujú aj na rekonštrukcii miestneho Domu kultúry. Zatiaľ boli upravené sociálne zariadenia. V Jasove je toho ešte veľa čo robiť, starostke však najväčšie vrásky na čele spôsobuje najmä spomínaná kanalizácia. Je smutné, že obec, ktorá sa počtom obyvateľov radí k väčším, vstupuje do nového tisícročia bez takej základnej vybavenosti, akou kanalizácia nepochybne je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
